Dnešný blog bude mať pointu, aj keď dosť mizivú a skrytú medzi riadkami. Nemám síce v pláne zaplňovať každý druhý riadok veľkým množstvom smajlov, ale moja nálada od včerajška zase stúpla k výšinám, kde sa nachádza len smiech - čo smiech, šialený rehot - a dobrá nálada. Bože, čo sa so mnou deje? Zjedla som niečo? Nech, vám sa to nezdá vtipné ale ja sa smejem aj na sebe. A NIE, nie som samoľúbo, to sa vám len zdá! Som absolútne dokonalá, môj humor rozosmeje úplne každého a ak sa vám dakedy marilo, že strácam reč, vážne sa vám to len marilo - ja som zhmotnená konverzácia. Ale nie, teraz vážne. Skráťme to na pár jednoduchých viet a prezraďme, o čom bude tento blog. Bude o mojej dobrej nálade a dnes som sa dokonca odhodlala povedať všetko, prečo takú náladu vlastne mám. Uf, to bude asi veľmi dlhý blog, ale kým ma bude baviť písať ho, neprestanem. Aj keď popritom čítam Harryho Pottera a debatujem s kamoškami (však Anitka, však Čudo -bože, ešte že tu nie si regnutá - ?)
Všetko sa to začalo tým, že vo štvrtok, keď som konečne vstala a zapla počítač. Išla som na milovanú stránku aby som si prečítala preklady nejakých textov a dokonca som bez povšimnutia prešla aj bočný stĺpik Noviniek. Vtom som si však uvedomila, že v tom stĺpčeku som dosť jasne zazrela Mikeyho Waya - tak som sa pozrela späť a onemela som úžasom, keď som zistila, že moji milovaní chemickí romantici sa dostavia do Bratislavy. Bola som na nich v Prahe, ale to bolo iné, pretože to som vyhrala vstupenky aj zákulisie, takže jediné, čo so si platila, bol presuv do Česka a späť. Ale čo teraz? Teraz som musela presvedčiť mamu..A viete čo sa stalo? Podarilo sa to. A to šťastie vo mne zaklíčilo optimistickú náladu hádam až do konca života, hlavne preto, lebo ešte v ten deň som mala lístky doma. Neustále som sa v ten deň smiala. Myslela som si ale, že na druhý deň ma to už prejde.
Lenže to som nemala ísť do Bratislavy, kde som si samozrejme do seba vtucla niekoľko káv a nálada bola ešte povznešenejšia, než predchádzajúci deň. Už som sa smiala nepretržite, na každej hlúposti, ba aj na každom slove, ktoré som počula a každý na mňa pozeral ako na absolútneho idiota. Lenže ja som vedela, na čom sa smejem, aj keď som o tom vlastne nemala potuchy. Mala som dobrú náladu a - prečo ju, dočerta, nevyužiť? Smiala som sa na mame, aj keď som jej humor považovala vlastne za nehumor a aká vtedy len bola zábava! Nebolo to však všetko...mala som byť ešte šťastnejšia, ak to teda vôbec šlo. Tú udalosť však nespomenie, je príliš súkromná na to, aby som ju len tak tresla na net. Ale dáme niečo, čo sa blížilo k tomu dačomu súkromnému - najhaluzovejšia rpg v živote, pokiaľ teda vyjímam starí finálske časy. Postarala sa mi o to - Anitka. Ďakujem Anitka, za krásnu rpg, ktorá síce veľmi nemala zmysel ale som za ňu vďačná.
No a nakoniec,dnes som zase zažila najurehotanejšiu konveru (však Čudo?), ktorá však bude potrebovať samostatný blog e nemôžem sa tu o tom vypisovať.
Takže, dobrú nôcku tuláci večných ciest a nájdite svoj domov v srdci, kde bude to vaše najšťastnejšie.Ja som to srdce už našla.
Hawk
Nezabudnite:
Kto kradne je zlodej,
kto ľúbi je rojko,
dnes nevyhasla nádej
a ja chcela som len toľko.
(To aký má zmysel?)
a pardon za chyby
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
3
dáko mi uchádza zmysel nadpisu článku (A) to bude asi tou neskorou hodinou, alebo nie?(A)
Napíš svoj komentár
A eh mojka za tú rpg, to nie je zač a newim sa dočkať kedy dašo podobné zopakujeme mno a tak
A radšej končím tento "siahodlý koment" a na záver by som iba rada napísala, že mojka zo srdiiečka ti prajem aby si bola šťastná a tak a dúfam, že sa neopakujem a nevravela som to aj k predošlému blogu
No ja asi iba toľko
S pozdravom Jesska