Sedím si ja na stoličke na hodine litiky,
naša triedna na nás ide skúšať nové praktiky.
Vrazila nám na úlohu jednu malú perličku,
vymyslieť vraj my musíme sylabickú básničku.
Usmial som sa, pozrel na ňu a zatváril sa divne,
zvedavý som, ktorý človek to do dvoch týždňov stihne.
Povedala osem veršov, to nie je až tak veľa,
keby ona vedela, že ja nepíšem jak strela.
Rozmýšľam ja, zamýšľam sa a využívam silu,
Nechávam si to ja debil vždy na poslednú chvíľu.
Zapol som si pri tom hudbu nech mi to lepšie myslí,
Basy jednej zvučnej skladby mám momentálne v mysli.
Teraz píšem štvrtú strofu, makám ako riadny drak.
uvidíme zajtra v škole či to nie je zase brak.
Už mám skoro celú báseň, stres konečne odpadol,
nech je piatok poobede, aby som už vypadol.
Dúfam, že aspoň niekomu sa môj text bude páčiť,
raz vám za to moje srdce bude možno aj vďačiť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vreskot000
27. 1.januára 2018 23:01
super
Napíš svoj komentár