Vegan, pretože spravodlivosť nič také, ako druh nepozná.

@openmindedfreak úha, dobrý nález, a pekný spev : )

boli v BA asi 3x, dva krát z toho som na nich bol, bolo to spojené aj s prednáškou a trvalo to s koncertom asi dve hodiny... toto bola pred rokmi skladba, kvôli ktorej som sa v podstate vzdal mäsa, hold, vydržal som štyri roky a nejak polavil...

*Breatharian

@openmindedfreak Hold, ak už si isté veci uvedomuješ, tak Ťa predsa nič nedrží v tom znovu to prestať podporovať.
Nepoužil by som pre to zrovna výraz "vzdať", pretože sa ťažko môžeme vzdať niečoho, čo nám v prvom rade neprináleží a na čo nemáme právo.
Kažopádne, hoci sa v tejto "voľbe" zodpovedáme hlavne svojmu svedomiu a trúfame si to ešte nazývať "osobnou voľbou", pre miliardy vnímavých tvorov, o ktorých je v tej piesni reč, sú tieto naše rozhodnutia vec života a smrti, ako je tomu pri akejkoľvek genocíde.

@hoperpohroma *animal species

Problém je, že existuje viacero predstáv o spravodlivosti, respektíve viacero náplní pojmu spravodlivosť a aspoň z hľadiska (napríklad Derridovho) postštrukturalizmu nie je žiadna z nich nejaká centrálna.

Myslím, že takmer všetky vegánske pokusy nejak racionalizovať alebo intelektualizovať túto tému pokrivkávajú práve na tom, že pojmom ako morálnosť/etickosť/spravodlivosť priraďujú práve jeden ústredný význam a z tohto hľadiska sa intelektualizácia vegánstva takmer ničím nelíši napríklad od teologickým pokusom intelektualizovať náboženskú vieru alebo prvky náboženskej viery – tam sa tiež pojmom ako morálnosť/etickosť/spravodlivosť priraďuje práve jeden ústredný význam.

Zdá sa mi, že nejaký nezaujatý pozorovateľ si môže povšimnúť, že aj vegánstvo aj teológia robia tú istú vec a to takú, že nerešpektujú neustále plávajúce významy pojmov, ale určitým pojmom priraďujú fixné významy; čo je minimálne z hľadiska nejakých smerov postštrukturalizmu tak trochu problém.

@alpynus
Rozumiem.
Dobre, tak nejak sme načreli do témy "postmodernej relativizácie hodnôt", ktorá je, samozrejme, pre mňa veľmi podnetná a zaujímavá. Priznám sa, že takého Derridu načítaného veľmi nemám, pretože som sa k nemu nejak nedostal, zato mnohých iných postštrukturalistických mysliteľov čítam rád.

Najväčším prínosom (väčšiny) postmoderných filozofií je práve oná pružnosť myslenia a schopnosť hľadieť na pojmy zo všetkých možných uhlov. Preto ma to baví čítať, najmä v sfére teórie súčasného umenia.
Na druhej strane, najzásadnejším prešľapom je práve diseminácia nihilizmu v spoločnostiach Západu a takzvaný morálny relativizmus, pretože redukuje morálku len na vec osobného názoru a voľby. Čo aj mne do istej miery dáva zmysel, zato (celkom očakávateľne) to väčšine z nás prestane dávať zmysel, keď príde reč na témy ako Holokaust.
Tam aj tých najpresvedčenejších zástancov relativizmu rýchlo prestane baviť ono vehementné tvrdenie, že morálka je len vec názoru, a že to, čo náckovia robili Židom a iným etnickým skupinám v koncentrákoch, je čosi, nad čím sa dá mávnuť rukou, pretože "morality is subjective blah blah".
Obzvlášť nebezpečný je tento myšlienkový prúd dnes, keď sa opäť vynárajú rôzne protofašistické až fašistické trendy v spoločnosti.
A toto nevyťahujem ako nejakú "H" kartu, akurát je to veľmi vhodný príklad vzhľadom k prepojeniu rôznych káuz nespravodlivosti.

Och, a zabudol som adresovať tú časť s teológiou:
no, v prvom rade mi nesedí už pojem "nestranného pozorovateľa".
Nemyslím si, že niečo také je, aspoň medzi ľudskými bytosťami, možné, hoci je to len pojem a nechcem na ňom bazírovať.
V ďalšom rade, samozrejme, že rôzni ľudia majú rôzne ponímanie a vnímanie istých pojmov a javov a že aj jazyk, ktorým sa snažia tieto veci opísať, sa neustále vyvíja.
Avšak nevidím (už len preto, že sa nestotožňujem so žiadnym konkrétnym postmoderným smerom, keď už, tak viac sympatizujem s tradičnejšími smermi a ešte s vegánskym abolicionizmom) dôvod, prečo by mala byť tendencia "ustavovať" teóriu na najvhodnejších, najzreteľnejších možných nám dostupných pojmoch videná ako zásadnejší problém než to, čo tieto teórie adresujú.
A v možno už poslednom rade, paralely, ktoré sú medzi teológiou a vegánstvom, sú tam nepochybne (ponevádž ide o morálnu filozofiu to je tak trochu obvious).
Avšak je, myslím, dosť veľký rozdiel medzi diverzným sekulárnym hnutím, v ktorom ide o jednoznačne jestvujúce, avšak systematicky odosobnené až úplne ignorované bytosti (ne-ľudí AKA zvieratá),
a náboženským hnutím, ktoré svoje morálne predpoklady odvodzuje z prastarých, miliónkrát editovaných posolstiev nejakého antropomorfizovaného božstva alebo guru.