Bola som tak zapozeraná do toho filmu, že som poriadne ani neregistrovala, čo sa ma pýta.
-, , halóó, počuješ čo sa ťa pýtam? , ,
-, , Čo? prepáč, pozeram, potom by som tomu nepochopila., ,
-, , na konci bude s tou babou., ,
-, , Dik., , nasrata som od neho odišla do kuchyne.
-, , počkaj zlatko, žartujem. Skončí sa to inak., ,
-Naozaj?
-naozaj.
-A.....čo si sa to pýtal?
-, , pýtal som sa, že prečo sa ku mne už nastálo nepresťahješ? , ,
-Neviem, nerozmýšľala som ešte nad tým.
-Veď aj tak máš polovicu svojích vecí tu a ja zas polovicu u teba. Bolo by lepšie pre oboch... keby to je všetko v jednom byte.
-To máš pravdu.Ale čo spravím s bytom?
-Môžeš ho kľudne niekomu prenajať.
-Noo....neviem, či by taký drahý byt niekto chcel do prenájmu.
-Nájdu sa takí, aj by som o pár ludoch vedel.
-To vážne? a kto?
-Jeden z mojich kámošov s priateľkov.Nedávno prišli do Blavy a hľadajú si dáky byt.
-Tak dobre. Dohodnem sa teda s nimi.
Bývam s Kikom v jednom byte. Po polroku sa mi to zdá byť celkom normálne. Aj keď mám z toho zvláštny pocit. Je to iné, doteraz bud prespával on u mňa alebo ja u neho. Teraz je to také....neviem ako by som to písala...super. to jedine ma napadlo.
-, , Zajtra odchádzam do Talianska., ,
-To mi hovoríš až teraz?
-Dozvedela som sa to len dneska a hneď som si zajednala letenku.
-Načo tam ideš?
-Potrebujem si tam zariadiť pár vecí, v hoteloch a podniku.
-Luis tam chce prerobiť nejaké veci a potrebuje ma ktomu.
-Ako sa vlastne ten podnik volá? mohla by si ma tam niekedy zobrať. Chcel by som vedieť, v čom všetkom podniká moja láska.
-Volá sa Venezia club a raz ťa tam zoberem.Sľubujem.
Nastal druhý deň. Zaviezol ma na letisko a už letím do Milána.
V Miláne na letisku ma už čakal Luis s Elizabeth.
-Ciao Bella!
-Ahojte, Veľmi ste mi chýbali.
-Veď aj ty nám.
-Nie si hladná? môžme zájsť niekam na obed.
-Nie nie som. Som len unavená z letu. Chcem si trochu oddychnuť.
-Jasné, taak ideme rovno domov.
prišli sme do Elizabethinej vily a šla som si na chvílu lahnúť.
-Prečo si nezobrala so sebou aj toho Kristiana?
Elizabeth vedela o Kikovi, celý čas sme si písali na facebooku..A nevadilo jej, že som sa znova zalubila, práve naopak, veľmi ju to potešilo.
-, , Má veľa práce., , zaklamala som. V skutočnosti by mi to bolo blbé priviesť ho sem.
Keď som si trochu odpočinula, šla som na cintorín.
-Môžem si požičať tvoje auto?
-isteže, ideš už za Luisom?
-Chcem sa zastaviť po ceste ešte na cintoríne.
-nemám ísť s tebou?
-Nie , chcem ísť sama.
Stojím nad Mateovým hrobom a do očí sa mi hrnú slzy. nechám ich voľne stekať po mojej tváry. Už dávno som necítila ich slanú chuť na mojich perách.Nemala som dôvod už viac plakať, keď som bola s Kikom.
-Prepáč...prepáč, že som tu tak dlho nebola. Vieš, že som na teba nezabudla.Nikdy na teba nezabudnem. Bol si moja prvá veľká láska a ty to dobre vieš.
Ani som si nevšimla, kedy sa mi podlomili kolená.ležím pri jeho hrobe a v mysli sa mi vynárajú spomienky. Spomienky na chvíle, keď sme boli spolu šťastní.Spomienky, na tú osudnú noc, keď som ho navždy stratila...
Nevšimla som si, že už prešla hodina, čo som tu.Prídem neskoro za Luisom. Musím sa ešte trochu upraviť, nemôžem ísť za ním takáto rozmazaná.
-Ahoj Luis.prepáč, že meškám, cestou som sa zastavila na cintoríne a stratila som pojem o čase.
-Chápem Val, to je v poriadku. Ako ti je?
-Celkom fajn.Príchod sem mi oživil všetky bolestné spomienky. Ale čo už. venujme sa radšej obchodu.
-Ano iste. Tak zavolal som ťa preto, chcem to tu trochu zväčšiť a ....
Luis mi vyrozprával všetko, čo tu chce zmeniť. Páčilo sa mi to a dala som podpis na súhlas.
-Nechces sa zabaviť na pódiu?
-Luis, dobre vieš, že už netancujem.
-no táák. návrat kraľovnej, aspoň dnes večer. zákazníci sa potešia.
-Nooo tak dobre.
V Miláne som zostala ešte niekoľko dní.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár