Nečakané stretnutie...nečakaný bozk...nečakaný koniec

Stretli sme sa. Bola to náhoda.Dlho sme sa
nevideli,,,vlastne len pár krát.
Ale i napriek tomu sa pozname velmi dobre a sme dobrí priatelia. Vieme o sebe toho dosť. A dnes sme sa stretli. V jednom nákupnom centre v obchode. Bol si tam s ňou.
Taaak veľmi som chcela byť na jej mieste. Byť proste s tebou. Žiarlila som ako malé decko. Vlastne ...vždy žiarlim keď si spomeniem, že máš inú. Ja viem som sebec. Ale nemôžem za to , že som sa do teba tak ľahko zaľubila..(Alebo áno.) Nie, môžu za to naše nočné rozhovory, ktoré trvali vždy až do rána, môžeš za to ty, pretože si iný ako ostatní.
Chvílu sme sa rozpravali, šiel z teba chlad..Čo sa stalo? nikdy si takýto ku mne nebol.
Je to preto, že stojí pri tebe?
Alebo to naozaj cítiš?
Šli sme si každý pozrieť svoje.
Kamoška sa ma pytala, kto si. Povedala som jej, že chalan, ktorého lubim, ten z netu.
Každý ste šli do inej kabínky. Ty do prvej a tvoja priateľka do druhej. Zrazu som dostala tak šialený napád. Nevedela som prečo, no vlastne vedela...šla som za tebou do kabínky a vášnivo ťa pobozkala. Na moje prekvapenie si sa neodtiahol. Ale opätoval si mi bozk.
od seba nás odtrhlo až zakričanie tvojej baby z vedlajšiej kabínky, či ti to tričko je dobré.
Povedala som PREPÁČ a rýchlo som odišla..
Sedím za compom a rozmýšlam, či ti napísať..
Nepíšeš ani ty...
Stratila som kamaráta, len kvôli jednému bozku??
Neviem..
Ale rozhodne nelutujem, to čo som urobila.. Stálo mi to za to.
Prešli dva dni, tri... týždeň a ty si sa stále neozval.
Som zúfalá...
Už začíma, ľutovať tú moju nerozvážnosť..
Ale keď ja som po tebe tak túžila..
A v tej chvíli mi bolo všetko jedno. Urobila som to , čo som chcela urobiť už dávno..
Zvoní zvonček.
Idem otvoriť.
Stojíš vo dverách.
Prekvapene na teba pozeram. Stojím tam ako obarená..
Povieš mi ahoj, nesmelo sa usmeješ.
Stále tomu nemôžem uveriť, že si prišiel.
Áno som nezdvorilá, zabudla som ťa pozvať ďalej.
Tak ťa pozývam dnu. Sadneme si do obyvky na gauč a povieš mi vetu, že sa musíme porozpravať.
Zo mňa hneď vyšlo, že máš právo sa na mňa hnevať. ale ty si sa nehneval.
Mal si v hlave len zmätok.
Nečakal si, že ťa pobozkám z ničoho nič. Keďže som ťa ešte nikdy nepobozkala.
Neustále si na ten bozk že vraj musel myslieť. Nevedel si, že sa mi páčiš. Keby si to vedel, boli by sme už dávno spolu. Mal si strach tak ako ja, že prestaneme byť preto kamaráti..
Pozrel si sa mi do očí, povedal ľúbim ťa a pobozkal..

Tento príbeh je písaní podľa sna, čo sa mi včera sníval o chalanovi, ktorého lúbim, ale on o tom nevie
sen bol velmi silny,,ci uz obsahovo alebo citovo,,ked som sa prebudila mala som cudny pocit,akoby sa to odohralo naozaj..este teraz ked si spomeniem nan,,mam zimomriavky na tele

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu