Ticho plné francúzštiny,
Alpy na rukách
a odrettých kolien.
Dych, čo smrdí od kávy.
Teraz skladám hlúpe rýmy,
myšlienky v putách
vržedných firiem,
čo robia z nás kravy.
NERUŠTE MOJE-
-Algor mortis...
Chcem byť v rozklade,
byť bledá a chladná.
Železné stroje
chcú môj podpis,
no vkladám tu beznádej,
ktorá je už vopred známa.
Chladný skalpel,
ktorý chce zistiť
prečo som mŕtva.
Všetko to cítim.
Živá myseľ
púšťa výkrik,
ktorý počuť sotva.
Už peklo vidím....

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár