Poslednú dobu pre mňa nie je nič nezvyčajné, keď namiesto 8. poschodia môjho internátu sa ocitnem pred dverami na strechu. Potom sa len uchechtávajúc popod fúz vlečiem o poschodie nižšie a snažím sa tváriť nenápadne. Tak čo, zamyslela som sa.
Zamyslela som sa však nedávno aj počas odchodu autobusu z motorestu za Lučencom a keď som sa po 10 sekundách podívala z okna, zistila som, že ideme opačným smerom! Rovnaké stromy, rovnaká cesta, rovnaké polia, rovnaké autá! Začala som panikáriť, obzerala som sa po spolucestujúcich, či zahliadnem rovnaké výrazy tvárí, smrť v očiach alebo nevysvetliteľnú gestikuláciu. Jedinú anomáliu vykazoval pán vydávajúci chrchlivé zvuky s tikom v pravej ruke. Bola som v koncoch. Premýšľala som nad možnosťou, že sa vyrútim uličkou medzi sedadlami a vrhnem sa na vodiča (alebo na volant) a uvediem všetko na pravú mieru (cestu). Keď som však ani po 5 minútach neodlepila svoju lenivú riť od poťahu, pomyslela som si, že som asi schizofrenik a tak som nechala „ležať pôdu úhorom“. Spomenula som si na deti v Afrike a blondíny v Turecku a hneď sa mi cesta späť na východ ako katastrofa nezdala. Hoci som si predstavila aj situáciu, keď vypukne požiar a nik sa nechopí vedra s vodou, tak aj Tituš bude len priblblo stáť a opekať si špekačky, ale ani toto ma nepostavilo na nohy. Znova som bola v koncoch.
Zrazu sa však predo mnou objavila tablička DETVA a mne padol „šuter“ zo srdca, že som nepodľahla pokušeniu poťukať spolusediacu po ramene a spýtať sa jej, kam má namierené.
A čo?! Kamarátka hľadala na druhom poschodí internátu turnikety vedúce k východu a spolubývajúca sa zamyslela tak, že na moju obyčajnú otázku, či ma nasýti bublanina, odpovedala s brutálne zronenou tvárou a so slzami v očiach: „Ja nevieeeem!!!“
Takže napokon si sa dostala predsa len do správneho autobusu, však áno
To je tak, cestujúci sú tak neskutočne komplikované osobnosti... nakoniec je všetko na vodičovi alebo na stewardke, ale ja si uvedomujem, že som v offtopicu, takže to si nevšímaj
Aj ja sa občas zvyknem tak strašne zamyslieť a potom z toho vznikajú zaujímavé veci.
my sme raz tak nastupovali do nočného autobusu z BA domov a zrazu sa nás taký Angličan pýtal, že kde je. tak mu hovoríme, že v Bratislave. Vysvitlo, že chcel vystúpiť v Brne a bol preňho dosť veľký šok zistiť, že sa nachádza v inom štáte
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.