Barák

Keď je mi na intráku smutno, pozerám sa naproti do cudzích okien (alebo zjem kakaové venčeky, horalku, dve fidorky a siestu).

1 veľký barák, 127 okien, 508 životov, 3556 radostí, 8128 starostí, nespočetné množstvo sĺz, jedovatých slov, dielov mexických telenoviel, rozbalených cukríkov a vypadnutých zubov.

Je to fascinujúce, koľko existencií, koľko jedinečných osudov sa tam premieta každú sekundu, koľko komédií a tragédií sa na tých 4 metroch štvorcových odohrá, tie poetické chvíľky "Nikdy na teba nezabudnem Katka. Som Radka...", stovky prozaických zádrepov, ktoré nik bez 5 vodiek v sebe nepochopí....
Je to ako jeden veľký svet. V ňom plno malých súkromných svetov a v nich ďalšie tisícky a tisícky. Proste organizovaný chaos.

Mohli by sme zafarbiť všetky okná na čierno, v ktorých sa hádajú, na zeleno, kde rozliali kávu, na žlto, kde majú starožitný nábytok, modrú by sme vyliali na miesta, kde majú andulku. Závesy by sme zatiahli tam, kde práve študujú "zbierky známok", zasvietili, kde poletujú strašidlá, izby nabité negatívnymi emóciami vystriekali repelentom.....

A na záver: pýtate sa, aký význam má tento blog? Žiadny! Iba som chcela poukázať na skutočnosť, čo robí "študentský domov" z pôvodne priemerne inteligentného človiečika. Takéto drísty o obyčajnom paneláku dokáže vypotiť jedine pošahaná myseľ internátovského vysokoškoláka.

PS: Som trocha ostrihaná.Vyzerám na 14, konečne nie na 16, aj keď mám 19

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu