Sú tak blízko, až vám prečesávajú vlasy prstami a nosom šteklia šiju. Spomienky a tie sebadeštrukčné predstavy "čo mohlo byť". Ktoré vám masírujú pokožku hlavy a ráno sa budíte bez vlasov. Korienky vyhynuli a vy túžite jedine tak po čiapke s brmbolcom.

Vopchať sa do vlnenej čiapky, pokrčiť kolená až pod bradu, všetky svoje boľačky strčiť do záhybov. Takto prečkať zimušnú zimu, trieť si dlane, dýchať medzi články prstov a sušiť soľ ako modrú skalicu. A kryštálikmi vyzdobiť okná.


Byť ešte menšia
aby som nemusela plniť
toľko kútov
zbytočne veľkého sveta.
pre jedného.


Proste mať čiapku a v ňom seba. Nech mi nik nečeše vlasy. Pretože je to bolestivo príjemné.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
greenbunny  18. 8. 2011 21:28
"čo mohlo byť"... najhoršie možné uvažovanie
Napíš svoj komentár