Chlap?

Doteraz som mala na bránke tabličku s nápisom: „Nepotrebujem chlapa! “. Začínam si však myslieť, že nejaký by sa predsa len zišiel. Viete, leto končí, ide zima, drevo treba narúbať, strechu opraviť, zásoby zaobstarať. A hyniem túžbou napísať Mu SMS-ku: „Zlato, čistila som si zuby a opľula som si ruku.“ Len tak. Aby vedel. A spätná SMS: „Nepanikár, drahá a čisti ďalej.“

Niežeby som nerada používala titul „single“, ten stav mi vyhovuje, niektorí by však povedali, že je to asi preto, lebo neviem, čo je to byť v tom oném…….vzťahu. Môže byť.
Zatiaľ som vždy pred frázami „chcela by si so…? “, „žili spolu šťastne….(do ďalšieho semestra? )“ či slovami „spolu“, „spoločne“, „spolok“, „spoločný“ úspešne zdupkala. Za sprievodu svadobných zvonov a poletujúcich kvietkov a burizónov beriem nohy na plecia a ťahám za sebou ohnivú čiaru.

Každý deň vidím tie priblbo sa usmievajúce páriky, ktoré sa non-stop držia za ruky, akoby v živote nepočuli o plesni, baktériách či potných žľazách a pri pohľade na nich si uvedomím, že im závidím tie zubaté úsmevy a vyzliekacie pohľady.
A možno by som si na začiatok mala kúpiť škrečka, dať mu meno Džordž a začať s ním skúšobne chodiť. Len neviem, ako by to bolo s tým drevom, strechou a zásobami.

Potrebujem Ho na otváranie konzerv a povedzte Mu, nech odsunie tú pol tonovú skriňu, spadla mi za ňu totiž gumička do vlasov. Ak ju vytiahne a bude celá, dám Mu takú pusu, že sa Mu poskrúcajú aj prsty na nohách!

 Vyznanie

15 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu