Dedo

Veľké valentínske plány dievčenskej párty v bare sa zmenili na večerné sledovanie filmu zabalené v deke na poloprázdnom internáte. S fľaškou červeného a chlebom so salámou a enciánom.

Znelo by to horšie ako realita, keby.... Keby sa k vám nepridal senilný dvesto ročný dedko, ktorý obýva šieste poschodie. „Ako uloviť družičku“, všade tma a pri vás neznámy dedo, ktorý reaguje na film ako 16- ročná pubertiačka.

Všetko by bolo v poriadku, keby sa pred 2 týždňami neobjavil na internáte nejaký starý úchylák s vakom a vo vetrovke obšmietajúci sa okolo spŕch či pred týždňom postarší menej labilne vyzerajúci pán, ktorý vrážal do dievčenských izieb.(Vraj ho majú volať Tono.)
Keď mladá červenovlasá začala pod stolom .......... jedného z hlavných hrdinov, keď na posteľ za 10 sekúnd padlo asi 20 „sporo“ odetých slečien, keď mama hlavnej hrdinky rozkázala hlavnému hrdinovi dotknúť sa jej pŕs, myslela som si, že vyskočím z kože. Na konci filmu typický obraz- „KONEČNE“ sa pobozkajú. A dedo zakričí: „Áááááno!!!“

Koniec filmu. Zaklincovanie deduškovou vetou: „Tak zajtra znova, dobre?“



Rada by som sa teraz spýtala, kde ten svet speje, ale nechcem túto výsadu brať starším ľuďom. Len nech na nás kydajú, ale nech sa občas skúsia popýtať aj to, kde a ako trávia dni ich vrstovníci.

Toť vsjo. TONO

 Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu