Ležala na posteli nahá, trocha hanblivá, trocha nervózna, rukami žmolila snehobielu plachtu. Dívala sa do stropu. Zatvorila oči.
Mal na sebe staré džíny a biele tielko s dierkou pod pazuchou. Stál pri posteli a díval sa na ňu. Bola hustá tma, hoci jeho zrak si už na to zvykol, ale rozpoznával naďalej len kontúry. Poznal ich však veľmi dobre.
Kľakol si vedľa postele a chytil do oboch dlaní jej chodidlo. Zacítil tvrdú kožu na päte, pošúchal členok a prstami prešiel po priehlavku. Ukazovákom kreslil špirálovité útvary po jej lýtku, až kým nepohla nohou a tým nedala najavo, že chce viac. Premiestnil sa na posteľ, obkročmo si sadol na jej lýtka a tým jej džínsovinou dráždil jemnú pokožku. Trocha sa pohniezdila, pretože inštinktívne sa bránila zovretiu a neprirodzenému väzeniu.
Zohol sa a prvýkrát sa perami dotkol jej tela. Pery ho nezaujímali, dráždila ho tá pigmentová škvrna na jej stehne. Milujúco pobozkal tú inakosť, nosom obkreslil jej tvar.
Zrazu sa oprel dlaňami po bokoch jej stehien a nebezpečne blízko sa priplichtil k jej venušinmu pahorku. Dychom rozhýbal jej krátke jemné chĺpky a jazykom si prešiel po suchých perách. Oprel sa o ňu čelom, so zatvorenými očami a zatajeným dychom. Cítil, ako sa jej rýchlo dvíha hruď, brucho sa nepravidelne vlní, panva dvíha a lýtka sa trasú. Nevedel, čo robí s rukami, pretože ich nevidel, ale jeho sa nedotýkala. Vedel prečo.
Dvihol hlavu a jazykom sa dostal k panvovým kostiam. Oblizol jednu, následne sa pohral i s druhou. Dvihol sa z jej lýtok, čo ona hneď využila a pokrčila kolená. On ju však prekvapil a sadol si tentoraz na jej lono. Nezaťažil ju celou váhou, len chcel, aby cítila drsnú látku na svojej odhalenej časti. Tušil, že sa bude podvedome zvíjať a trieť o jeho lono.
Odrazu zo zeme niečo dvihol a ona len pocítila studený kov na svojich prsiach. Prechádzal po ich oblúkoch jedálenskou vidličkou, poťahoval jej hroty po bradavke i v jarčeku medzi ňadrami. Inak sa ich ani nedotkol, jeho prsty a jazyk boli nahradené chladným príborom.
Konečne sa približoval aj k jej perám, ktoré boli už riadnu chvíľu pootvorené a trhane vťahovali a vypúšťali vzduch. Oči mala naširoko otvorené a líca silno ružové. Už len jeden pohyb a konečne sa ho dotkne! Už bude môcť!
S hrmotom sa roztvorili dvere. "Zuzana, ak zaspíš, zmeškáš vlak. Mne je to jedno, ale keď ťa Viktor vyhodí, neviem ako budeš splácať byt, zlato." A následne dvere buchli.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mirkova
11. 10.októbra 2010 03:12
perfektné
2
nejak nemám slov, ale mám potrebu okomentovať- takže asi len *wow*
3
viem, prečo si hviezdou birdzu....ale ja by som ťa najradšej posunula vyššie! píšeš geniálne!
Napíš svoj komentár