začínam nenávidieť okolnosti, ktoré ma doviedli k tomu, že vidím len čierne dvere a nie svetlo presakujúce cez kľúčovú dierku. ak mi niekto spomenie, že mu odpadol gombík a videl čiernu mačku, mám tendenciu sa vo svojom vnútri hystericky rozosmiať, hoci. nech mi prepáči.

padá to na nás ako záchod zo žolíkových kariet. na niekoho jedna karta za druhou a na iného všetko naraz. ale tiaž je rovnaká. a ja sa bojím. že prestanem vnímať kľúčové dierky. a svet za nimi. viem, že na iných padajú tehlové domy, nie obyčajné záchody, ale. kľúčové dierky sa strácajú i tak.


a sú veci, ktoré sú tak desivé, až vás to fascinuje. ako môže niekto zabudnúť, že mal strach? ako môže vidieť veci, ktoré neexistujú? kde nastala chyba? a ja len sedím so skríženými nohami v tureckom sede a dumám, či to, čo vidím je reálne a ako jej pomôcť.


ako prinavrátiť kľúče?

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  25. 6. 2011 00:27
2 
fotka
revolucion  25. 6. 2011 22:59
tma je hlboká, svetlo nie, to je ploché a jednoduché.V tme možeš zažiť pekne tmavý trip sam pre seba, pojdeš stale hlbšie a hlbšie, stále sam, spoznáš pritom vela vecí o ktorych si nevedel, a automaticky ťa to ťahá ešte hlbšie ale raz pride deň kedy ťa to unavý, nadopovany informaciami, už chceš vidieť niečo iné, prestaneš vládať kopať si hrob a vyplavaš hore,vtedy sa pozreš okolo seba a na ludí a povieš si: do faka oni si kopu hrob tam kde som nedavno bol ja
Napíš svoj komentár