Grétka si utrela dlane do nariasenej sukne a prehodila vrkoč na chrbát, pretože sa jej uvelebil na pravom prsníku, ktoré sa ledva dralo z detského dievčenského telíčka. Badateľne dvihla bradu, tíško potiahla nosom, hoci vedela, že Paľo by ju aj tak nepočul. Nemienila mu dokázať, že ju to kuracie hovno škrie a že ju tým potupil.
Ale nemohla sa naňho hnevať. Vedela, že o pár rokov si ju vezme za ženu a že ona bude tá, ktorá bude prosiť o odpustenie. Toľkokrát! Musí si to vyžehliť už teraz. Možno si na to spomenie, keď Gréta bude ležať pred ich dverami, zbesilo hádzať topánkou do zvončeka, na ktorý nedočiahne a nadávať ako pohan.
Prinavrátila si vrkoč opäť cez pravé plece a hrala sa s jeho koncom. Zahľadená do diaľky, prečesávajúc prstami končeky vlasov, spomínala na to, čo bude. Ako zabudne na Evičku a pani učiteľka zo škôlky sa jej bude márne snažiť dovolať do bytu. Ako nechá zapnutý plynový sporák a odbehne si kúpiť fľašu tvrdého do večierky. Ako si bude uväzovať Paľovu kravatu a takmer nahá vybehne na ulicu. Ako zaspí počas čistenia si zubov a ráno sa prebudí s pomaľovanou tvárou. Ako rúžom pomaľuje nový Paľov oblek a ako ho pokarhá, že má milenku v susedstve. A potom sa rozosmeje a povie mu, aby ho to netrápilo, aspoň sú si kvit.
Znova si vrkoč presunula na chrbát, zhlboka sa nadýchla, aby zahnala slané slzy na miesto, prehltla masu, ktorú mala v hrdle a vykročila smerom za ním. Za svojim Paľkom.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kemuro
26. 3.marca 2011 12:03
vplyv paňoviec.
Napíš svoj komentár