"Nezaspím."
Šesť minút bojoval s perinou. Ružovou, prúžkovanou. Keď si odmotal údy, zamotal si hlavu. A naopak. Keď zakričala jeho meno po tretíkrát, odhodil perinu a s úsmevom dieťaťa ju nechal ležať na huňatom koberci. Pri dverách sa však zvrtol a tej periny sa mu uľútostilo.
"Vždy musíš byť posledný?!"
"Mám to rád."
"Med alebo džem?"
"Med."
Krúžil kefkou v ústach po trase z jeho dediny do Košíc. Pri stoličke prudko zabrzdil a štetinkami zabočil doľava, až sa dostal na hlavnú sklovinu. Po šiestich minútach bol pri odbočke do Železiarní. Keď naňho zavolala, bol len dva kilometre od Optimy. Vybral si zubnú kefku z úst a vypľul sliny zmiešané so zubnou pastou.
"Vieš, mami, že v budúcnosti zabijem svoju ženu?"
"Najskôr ona teba, drahý."
"Myslím to vážne."
"Učesal si sa?"
"Áno."
Roztvoril skriňu a hrabol do nej oboma rukami. Dlaňami prechádzal po látkach košieľ a oblekov. Naslinil si ukazovák, predstavil si na jazyku atrament a prešiel bruškom prsta po golieri a náprsnom vrecku hnedej košele. Zvesil ju z vešiaka a napodobnil torreadora. Po druhom výraznom "Michal!" si ju obliekol.
"Konečne! Si horší ako nevesta!"
"Bude mi to ľúto."
"Chcel si povedať, že JE ti to ľúto, nie?"
"Máš pravdu, už teraz mi je to ľúto."
"Zasa si si nevyčistil topánky!"
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Výborné to je, zatiaľ asi technicky a nápadovo najlepšie, čo som od teba čítala.