Hoci sa to nezdá, ale niečo mi tam chýba. Voda fajn, sušienky fajn, vodičák fajn, šaty fajn, lieky fajn. Zrazu však celkom poeticky mi napadne, že vodičský preukaz by bodol aj pri nástrahách, keď neviem si riadiť vlastný život. Že z obyčajnej pramenitej vody by som potrebovala aj nejakú zázračnú odrodu, keď mi prahne vnútro. Niečo, čím by som rozdrobila svoje starosti ako krehké sušienky. Pomaly mi dochádza aj to, že inhalátor mi neuľahčí dýchanie, keď ma zadúšajú vzlyky a je mnoho spôsobov, ako mi zraziť "sladkosť" v krvi.
Každý deň zažívam nové a nové dobrodružstvá, ktoré vyžadujú vždy iný prístup. Na jedne potrebujem vrece trpezlivosti, iné bez odvahy môžem jedine pozorovať, ale aj na to potrebujem škulky. Priekopy musím preskakovať a často to bez pružín na podrážkach nejde. Niekedy musím byť ticho a zatnúť zuby a vtedy si kupujem zubadlo. Inokedy ma musia krotiť iní a nasadzujú mi postroj. Tak mnoho vecí a často z nich nemám ani polovicu. V živote musíme asi najčastejšie improvizovať a vytvárať si handmade veci. Poznám také obchody, ale keď od nich pýtam sušič sĺz alebo nebodaj vreckovky na starosti, dívajú sa na mňa ako na blázna.
Tak často neviem čo a ako a nepomáha ani relácia "Urob si sám". Načo mi je ručne vyrobená lavička, keď na nej nemám s kým sedieť alebo kvetináč s ornamentmi, keď mi v srdci neklíči nádej? Tak "pomôž si sám".
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
george90
27. 9.sept. 2010 23:47
big big lajk
Napíš svoj komentár