Prízraky. Sťahujú sa z detských izieb. Vyťahujú malý červený príručný kufrík spod postele a pomaly doň ukladajú životne dôležité veci ako zubnú kefku či nálepky pokémonov. O polnoci sa vykrádajú z izby a všemožne sa snažia nenarobiť hluk, až ho narobia príliš. Ty sa budíš a so stolnou lampou v ruke vychádzaš zistiť, kto sa snaží čo najtichšie skríknuť: „Kurva, ten debilný stolík tu včera nebol! “ Pri pohľade na prízemie ich zazrieš a tlačíš si ruku na ústa, až sa takmer zadusíš, keďže si si ňou pritlačil aj nosné dierky, aby si nevykríkol od šťastia. V sekunde ti prebehnú hlavou všetky možné scenáre, ako to osláviť. Balóny? Nie, detské. Chlast! Pivo. Pukance. Pyžamová pá...? Trápne. Keď buchnú dvere, od samej vďačnosti sa hodíš na zem a rozplačeš sa. Si konečne dospelý a detské nočné mory sa musia vysťahovať predsa! So spokojnosťou napapaného a odgrgnutého bábätka sa poberieš do svojej izby a s úsmevom na perách sa ukladáš pod periny.




Ráno vstávaš a zisťuješ, že ťa vo vnútri niečo ťaží. Má to tvar malého červeného príručného kufríka.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
mirkova  27. 6. 2009 11:19
ja mámposteľ s úložným priestorom...pod ňou asi žiadne prízraky nie sú
2 
fotka
bonita  27. 6. 2009 16:10
mam velmi rada tvoje blogy
Napíš svoj komentár