K Dubčekovi som dnes dostala aj pozvanie na pivo, lenže aj tu sa zaplietla tá naša v poslednej dobe medializovaná hymna, ktorú musím na zajtra interpretovať. Takže pivo zostalo vo vačku a niekedy si ho musím vypýtať. Čaká na svoj Medzinárodný deň.
Volala som mame, potom aj babke. Mojim ženám, ktoré zbožňujem a ktoré vidím znova vo štvrtok večer po mesiaci.
Vybavuje sa mi scéna z kuchyne, keď sa všetky tri postavíme „k peci“ a vypekáme. Babka niečo mieša pri sporáku, ruka v bok, mama na ňu kričí, pretože jej babkina ruka zavadzia a nevie prejsť k práčke. Desať minút na to mama stojí pri stole, v jednej ruke mixér, druhá v bok. Neviem prejsť k oknu. O chvíľu stojím nad sediacou babkou, ktorá mi číta recept a moja ruka..... v bok. Všimne si to až otec a komentuje, že sme strašné ženské.
Tri generácie žien, rôzne názory, rôzne postoje, rôzna intenzita kriku, rôzne nadávky, rovnaká láska.
Ženy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
midnightlady
8. 3.marca 2010 22:35
2
ehm, netuším ako sa mi tam to tlačítko dostalo :/ ja som chcela len toľko, že:
3
haha. ja som dostala smsku od "mojej" ženy. potešila, zabudla som na to. a asi si pôjdem zajtra urobiť radosť. treba mi ju.
4
tú knihu. si raz brat kúpil na burze.
a potom ju. ktoviekam kam zapotrošil
a potom ju. ktoviekam kam zapotrošil
5
ja zrejme nie som ani komunistka, ani žena - nezablahoželal mi nikto, iba brat sa začal rehotať, keď som mu niečo také ako MDŽ vôbec spomenula
Napíš svoj komentár