Ležím si v šálke. od čaju zeleného. Usadeniny po bokoch, tlačia mi krk, ucho i koleno. Vravím si, že čo ma drží nad hladinou má právo vyberať si mýto. Nie? Kľačím v tej šálke, neviem spať. Usadeniny mi vrývajú svoj znak. Dane zo všetkého, dane nedokážem ignorovať. Nie? Pomôžeš mi, no chceš jednoducho chceš. Moje vlasy, nechty, moju obálku, v ktorej žijem. Dáš šálku, chceš obálku, no vezmeš mi celú škatuľku. Nie? Blog 11 0 0 0 0 Komentuj