Mala na sebe len hrubé ponožky zdedené po bratovi a na zápästí fialový kožený remienok. Vyzerala ako nahý vychudnutý vianočný stromček z ľudskej kože. Okolo tela svetielkujúce vianočné ozdoby, drôty sa jej zarezávali do tela. Pod prsiami, cez predlaktia, jeden okruh cez brucho, iný pod pazuchou a hore k hrdlu, na chrbte sa krížili a znova vyplávali na povrch cez nahé lono.
Dívala sa priamo, na vec pred ňou. Videla ju len ona, ale predsa mala jasné kontúry, nerozplývala sa, držala sa pevne, mala farby i tvar i úsmev... Mala čierne vlasy, kučeravé, namiesto rúk nože, oči modré a tmavé. Sivé sako a čiernu kravatu. Ešte stále sa nerozplývala. Vec s okuliarmi a pekne tvarovanými nechtami. S jemnou pokožkou na rukách, ktorá pálila a tlačila.
Plachta pevne natiahnutá, snehobiela, vankúše ponatriasané, periny úhľadne zložené konča postele. Poriadkumilovný.
Zrazu zacítila ruky. Zatlačili hlboko. Potom pery. Plytké a suché. Znova ruky, prsty na jej lýtkach, vyššie, vyššie, spaľovali za sebou všetko, nechali iba popol. Potiahol za vlasy a pobozkal ju na krk. Vrazil sa medzi jej stehná a ona sa mykla....
Vykríkla ako ranené zviera. Plamene v očiach vybuchli a pálili všetko naokolo. Horela sedačka, koberec, závesy, drevený písací stôl, vankúš a koniec plachty. Obzrela sa okolo seba a nevidela nikoho.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mirkova
6. 11.novembra 2009 16:42
vau, neuveriteľne silné a emotívne
Napíš svoj komentár