V utorok som videla prvú snežienku v tomto roku. Takže zmena. Kvety totiž vždy predznamenávali nové obdobie. Červená ruža novú etapu a margarétky neistotu. Karafiáty začínali alebo ukončovali školský rok. Sirôtky vravia, že stará mama je ešte nablízku a púpavy na trávniku, že tam niekto chýba. Iskerníky lákali rozbehnúť sa po lúke. Nezábudky zabúdajú a slnečnice sa slnia.

Keď som bola mladšia, v oknách trónili muškáty a ja som vždy cítila, že je všetko v poriadku, keď môžem poliať muškát. Rada som odtrhávala suché listy a ukazovákom skúšala vlhkosť hliny v kvetináči. Dnes sú v oknách orchidey. Elegantné a povýšenecké. Mama ich má rada. Ja radšej polievam muškáty.

Aj moja prvá jar mimo domova pred dvoma rokmi hýrila kvetmi. Kradla som narcisy zo záhrady pred copy centrom, fialky zalievala vo vrchnáku od tužidla, púpavy mi vysychali na poličke vedľa Lexikológie a cestou do školy som sa úchylne nakláňala aj počas družného rozhovoru k vyčnievajúcim strapcom orgovánu. Moja prvá jar.

A niet nič krajšieho ako kvety rozkvitnutej čerešne uprostred sadu. Ani jej plody nebudú také sladké a lákavé.

Počujem kvety a vtáky. Dobré ráno.



 Blog
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  12. 3. 2011 17:39
Krásne! Opísala si celkom verne aj moje pocity z práve prichádzajúcej jari
 fotka
bonita  12. 3. 2011 17:45






ožívam.

konečne.
 fotka
johnysheek  14. 3. 2011 12:34
veru .. áno
Napíš svoj komentár