"Tomáš, dáš si kalíšok?", spýtal sa ma kamarátov dedko. Bol som až príliš zvedavý, čo to je a tak som odpovedal kladne. Naliali mi pálenej slivovice. Ja nič pálené nemusím, takže som musel vypiť poldeci ťažkého alkoholu. Obyčajne ma napína, ale tento raz som sa premohol...
Spať som išiel okolo jednej hodine s tým, že ráno som mal budík nastavený na šiestu hodinu, pretože sme museli ísť z Brezovej pod Bradlom do Bukovca. Okolo siedmej sme dorazili na miesto, kde nás už čakal náš pracovný "tím" skladajúci sa z chlapov pripomínajúcich partiu z filmu Kurva hoši, guten tag... Jednoducho, boli to pracovití ľudia, ale pri každej prestávke sa nalievalo z domácej slivovice a v tej dedinke traduje, že pokiaľ ponúknu, nepatrí sa odmietnuť. A tak som počas celého dňa vypil najmenej sedem kalíškov. No poviem vám, že keby niekto videl môj výraz tváre...
O siedmej sme vybehli hore za dom, kde bolo mrte, ale mrte dreva. To drevo sa najskôr rozpílilo pílou, našťastie motorovou, a potom sa muselo spracovať (tí, ktorí majú krb a pripravujú si niekedy drevo na zimu, vedia, čo je to za robota). V našom "tíme" bol aj jeden chlap, ktorý bol už od rána vo svojom radostnom opojení a keby ste chceli, môžte si ho prenajať namiesto rádia. Ten tam stále len mlel, keď našiel alkohol, bolo po ňom. Pre neho bolo víno len od smädu. Slivovicu pil ako ja horúci čaj. A stále len chodil, tackal sa a poučoval všetkých, ako majú pracovať. No, bola to sranda na neho pozerať.
Dnešné počasie nám nevyšlo, bolo tam cez 20cm blata a prenášať drevo nebola žiadna sláva. Hneď na začiatku sa mi podarilo zrušiť 20-kilové kladivo. Ľahšie kladivá tam neboli a ja, človek s chabou kondíciou, som po pár úderoch do klinu, pomocou ktorého sa lámali na polovicu cca 30cm drevá, jednoducho kolaboval. Mali sme tam aj zručných chlapov, ktorým to išlo od ruky a tak sme už dnes stihli všetko drevo spracovať.
Medzitým som sa snažil pomáhať pri varení guláša, ktorý sme si po ukončení práce (až okolo piatej večer) vychutnali. Ku koncu som zistil, že ani jedna sekera a ani jedno kladivo, ktoré sme tam mali, nebolo použiteľné. Ale aj sme sa zabavili, pre mňa to bol ohromujúci zážitok. Avšak cestou domov som zistil, že mi prichádza mrte veľká svalovica na zadok a pomaly si prestávam cítiť celé telo. Dokonca pomaly neviem dvihnúť ruku nad hlavu (((
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.