Posledné dni sa mysľou prechádzam v spomienkach, ktoré mi tisnú slzy do očí a nútia ma plakať. Som tichý, som na dne, plačem, spomínam, kamaráta mi smrť nevráti a ja tak bezvýznamne za ním kričím. Umrieť a či kráčať ďalej? Bolesť stále neutícha, slza nezastaví, žalúdok svoju bolesť nespomalí, ľudia, ja chcem pomoc. Potrebujem pomoc všetkých pomocí, bo smutne hľadím do noci. Neverím životu, oberá ma o najbližších, o tých, ktorých rád som mal a už nikdy neuvidím. Keď mi priateľka povie zbohom, môžem ju aspoň objať a dať jej nežný bozk na líčko, pohľadiť po vlasoch, pustiť ruku a vychutnať si posledný pohľad do jej očí. Dnes nemám ani túto šancu. Do očí sa pozrieť môžem, no v nich sotva iskra preletí...
choď na pohreb, po čase budeš na tom lepšie, viem, čo hovorím, pred rokom aj 5 mesiacmi mi zomrel kamoš... ja som sa vtedy strašne zlé cítila, a viem, sa vžiť do toho, prežila som to a som tu, čas všetko vylieči
Tomino ani ja ich nenavidm ale je to moznost rozlucit sa...ako inak to urobis? a nebyt na pohrebe ocina tak to je brutal...to nechapem...smutok iste velky ale nikdy ta to nemrzelo?
Miruska zazila si, ze ti zomrel niekto z rodicov?? tominovi sa vobec nedivim, ze nechcel ist na pohreb otca.. ja som to tiez zazila, sice som tam bola, ale bolo to strasne... tomino drz sa! paa
Na pohreb nejdem z jediného dôvodu - možno som extra citlivka, ale ja sa dokážem rozplakať ak keď umrie človek, ktorého som len raz videl. Mne keď zdochol havo, s ktorým som bol 9 rokov, kopal som mu vlastný hrob. A verte mi, že naozaj nemám náladu pozerať na hrob. A keby som sa mal pozrieť Peťovi do očí, v ktorých nie je žiaden život.........
Už som sa s ním rozlúčil. Dnes som po príchode do práce skočil za šéfkou. Povedal som jej všetko a ona mi povedala dosť vecí. Jedna vec je aj tá, že na pohreb pôjdem. Ďakujem vám všetkým za podporu, máte u mňa všetci jedno veľké plus... Ľúbim vás!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
mne to pomohlo.. akoby si vas spolocny zivot uzavrel a nechal ho ist..
ale pocitu sa nezbavish a to by predsa nebolo ani spravne..
drz sa! mei