Posledné kroky svojej tvrdohlavosti

Popri ceste trpko kráčam, myšlienky sťa modré ruže premieľajú moje nádeje a ja letmým pohľadom bádam posledné kroky svojho náruživého života. Len včera príjemné posedenie v kruhu svojich najbližších, dnes odhodlaný spáchať svoj posledný čin. Čin všetkých činov.. Odvrhnutý najbližšími, tvrdohlavý, sám za svojim si stojím, nepresvedčí ma nikto. Svoje som si povedal. Nikto ma nepochopil. Vrieskal som, kričal som, nikto ma nepočúval.

Kroky sa pomaly blížia k svojmu koncu. Niečo ma ťahá naspäť, niečo ma núti sa obzrieť za sebou. Neotáčam sa, v ukrutnom vetre trápim sa svojimi myšlienkami a ťažko kráčam krok po kroku. Každý krok mi vytiahne slzu z oka. Myslím na všetkých, chýbajú mi. Plačem. Zrazu niekto kričí. Svoj výdych ukončím pohľadom za svoj chrbát. Nikto však nekričal, bol to len výplod mojej fantázie. Tak túžim po priateľovi, ktorý ma teraz zachráni. Nikto sa však neozýva, nikto na mňa nekričí. Nahneval som všetkých.

Moje kroky sa dostali ku koncu svojej poslednej cesty. Stojím a hľadím do hlbokej nekonečnej diery, v ktorej vidím východisko svojho životného problému. Premýšľam, prehováram sa. Moju povahu však nikto neprehovorí, som tvrdohlavý. Mám pocit zimy, trasiem sa. Je mi zima. Zvoní mi mobil. Niekto mi volá. Tak teda, spomenul si na mňa niekto. Čo mi chce povedať? To sa už nedozviem - skáčem....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu