"Let do Glendale v Los Angeles letí o tridsať minút. Prosím presuňte sa do od letovej haly číslo dva." zamrmlala ženská do mikrofónu. Tak sme ju počúvli a presunuli sme sa do od letovej haly číslo dva. Nebolo tam veľa ľudí, takže sme sa veľmi rýchlo dostali do lietadla.
"Dobrý deň milý cestujúci! Hovorí k vám pilot lietadla. Prosím vás aby ste sa pripútali o chvíľu odlietame. V mene celej posádky vám prajem príjemný let. Do Glendale by sme mali doletieť približne o tri hodiny. Ešte raz vám prajem príjemný let! Zatiaľ Dovidenia." dopovedal a asi o päť minút sme vzlietli.
Tak som rozmýšľala,čo keď si na mňa Kelly už nespomenie? Veľmi mi to ublíži. Po celé tie roky som na ňu myslela a na to ako veľmi mi chýba. Vždy som sa s ňou rozprávala o veciach ktoré som nikomu inému nevravela. Nikdy to nikomu nevravela. V Californii som to nemala komu hovoriť. Veľmi sa teším ako sa s ňou stretnem a porozprávam. Sedela som so Sophie v lietadle.
"Eve, tešíš sa do Glendale?" povedala mi to tak dotieravo. V jej očiach bolo vidno že sa veľmi teší.
"Sophie, jasné že sa teším. Veď určite sa aj ty veľmi tešíš. No nie?" usmiala som sa na ňu. Úsmev mi, samozrejme, opätovala.
"Áno aj ja sa veľmi teším. Veľmi mi Glendale chýbal. A teraz sa cítim veľmi dobre keď sa tam vraciame." kde sa v nej toľká radosť berie?
"Určite sa aj ty veľmi tešíš na Lesleeho." povedala som jej ironicky. Keď som jej spomenula Lesleeho celá začala žiariť. Bolo to až neuveriteľné.
"Ehmm..." zakoktala sa. Je z neho úplne mimo. Už aj ju opantal nejaký chlapec.
"Ehmmm? Ehmmm čo?" pozrela som sa jej do očí a uvidela som ako sa jej leskli a spadol jej umelohmotný pohár z lietadla. Ona je zaľúbená. Začala som sa tak nahlas smiať až sa ľudia čo sedeli pred nami otočili a pozreli sa na nás. Sophie sa na mňa pozrela tak ako tí ľudia a potom sa začala aj ona smiať.
"No tak trochu sa naňho teším. Je to fajn chlapec. Ale vysvetlíš mi prečo sa teraz správaš ako moja mama?" povedala to tak povýšenecky.
"Nemám právo sa ťa spýtať na chlapcov? Keď som tvoja sestra?"
"Vieš vlastne máš pravdu. Keď sa môžeš pýtať ty tak sa môžem pýtať aj ja. A ty sa tešíš na Lucas, Eve?" toto má určite po mne. Snaží sa zmeniť tému aby mi nemusela odpovedať na moju otázku.
"Použijem tvoju vetu. Lucas je fajn chlapec. Mám ho celkom rada. Samozrejme ako kamaráta. A čo ty? Máš rada Lesleeho? Samozrejme že máš. Že sa vôbec pýtam." Dala som jej. Ona si myslí že nado mnou vyhrá. Nezmení tému.
"No dobre mám ho celkom rada. Vyhrala si." dopovedala a začali sme sa znova smiať.
"Vieš čo by ma zaujímalo?" povedala som jej a v očiach som asi mala zvedavý pohľad.
"No? Čo by ťa zaujímalo?"
"No. My budeme bývať v našom starom dome však?" pozerala na mňa akoby som jej rozprávala nejaký fakt napínavý príbeh.
"Áno, budeme tam bývať s tetou Elizabeth!"
"Veľmi ma zaujíma či sa náš dom nejako zmenil." stále na mňa tak pozerala.
"Vieš že aj mňa. Len ja radšej chcem aby sa nezmenil vôbec. Páčil sa mi taký krásny aký bol keď sme z neho odišli." len som jej prikývla a usmiala som sa. Svojím spôsobom mala pravdu. Síce má len dvanásť ale na svoj vek je dosť múdra a prefíkaná.
"Milý cestujúci! Prosím vás aby ste si odopli bezpečnostné pásy a pekne po dvoch opustili lietadlo. Dúfame že sa vám náš let páčil! Dovidenia a pekný deň!"
Zobrali sme si batožiny a nastúpili sme do auta. Nikdy som nevedela pochopiť ako môže byť teta Elizabeth taká bohatá. Je krásna, mladá a veľmi bohatá. Nechápem ako to že si nenašla žiadneho chlapa ktorý by ju miloval tak veľmi ako ona jeho.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zeriavka
20. 11.novembra 2010 18:44
a kedy sa objaví ten upír?
2
no niekedy neskôr.... ale mám to všetko už napísané...nie je to síce dopísané, ale píšem 61 stranu
Napíš svoj komentár