Tak sme sa najedli a ja som si išla do izby vybaľovať. Narazila som na fotku kde som ja, Sophie a mama. Na tej fotke sme boli také šťastné. Od fotili sme sa týždeň pred maminou smrťou. Tak som na tú fotku pozerala až som sa neovládla a rozplakala som sa. V tom prišla do izby teta Elizabeth a až pri veľmi sa zľakla. Od prahu izby sa ku mne rozbehla.

„Čo sa stalo Eveline? Ublížila si si?“ opýtala sa ma veľmi rozrušene.
„Ale nie teta Elizabeth.“ povedala som jej a vložila som jej do ruky fotku.
„Aha. Zlatko neplač. Určite keby tu Ellen bola tak by si nepriala aby si plakala. Tam z hora sa na nás všetkých pozerá a dáva na nás pozor. Neboj sa. Máš ju navždy tu vo svojom srdiečku. A pôjde s tebou všade kam pôjdeš ty.“ Teta Elizabeth vie veľmi dobre utešovať. Najmä ak má utešovať mňa tak jej to ide skvele. Tak som si utrela líce od sĺz skôr než by si Sophie niečo všimla a povedala som :
„Teta ako vždy máš pravdu. Ďakujem za utešenie.“ jemne sme sa objali.
„Tak dobre Eve. Mala by si si dovybaľovať. Ja idem pomôcť Sophie. Zatiaľ sa maj.“
„Dobre teta Eliz.“

Už viac nesmiem plakať. Už bolo dosť sĺz. Nesmiem hlavne kvôli Sophie. Ako ju poznám aj ona by sa určite rozplakala a to nechcem. Keď som už pri Sophie dúfam že jej to s Lesleem bude klapať.

„Eve, zabudla som ti povedať že zajtra ideš do školy. Pri notebooku máš rozvrh hodín a učebnice máš v skrinke nad oblečením. Mala by si už ísť spať. Nechceme predsa aby si prišla svoj prvý deň v škole v Glendale neskoro.“
„Áno teta Elizabeth. To teda nechceme. Už idem spať. Dobrú noc.“
Zhasla a odišla.

No super. Stále mám v hlave tie slová. PRVÝ DEŇ V ŠKOLE V GLENDALE. Neviem si na to zvyknúť. Ale zajtra uvidím Kelly a Lucasa. Som veľmi zvedavá ako vyzerajú a ako veľmi sa zmenili.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár