Upíria láska: Spoznanie (9. kapitola - 2. časť)

Len na konci lesa čakal Alex. Veľmi som sa zľakla a pozrela som sa či ešte krvácam. Na šťastie už nie.
„ No čo? Holubička?“
„ Ty si ma skoro zabil!“ vykríkla som naňho.
„ Ty si krvácala. Čo by si čakala od upíra?“ opýtal sa ma.
„ Lenže ja som nevedela že ty a Lucas ste upíri. A vieš čo? Pustíš ma ísť domov?“ opýtala som sa ho. Neviem prečo, ale nebojím sa ho až tak veľmi.
„ Počkaj, zlatko. Najprv chcem vedieť či si sľúbila Lucasovi že nás neprezradíš.“ povedal a pristúpil o krok bližšie. Ja som od neho odstúpila o krok a povedala som.
„ Ja som sa s ním veľmi nerozprávala.“ povedala som. To ho zaskočilo.
„ Ó. No tak to budem musieť urobiť ja. Takže, ak niekomu o nás kecneš, nebudeme mať na výber. Lucas ťa sám vlastnoručne zabije. Alebo teda vypije. Haha!“ vyhrážal sa mi.
„ To by som nikdy neurobil!“ zjavil sa tam Lucas.
„ Jóój! Ty teda vieš pokaziť moju radosť, kamarát môj!“
„ Tak dosť!“ skríkla som na nich.
„ Už môžem ísť domov?“ opýtala som sa.
„ Nie!“ skríkli obaja naraz.
„ Poď so mnou, Eve! Nič ti neurobím, sľubujem. Vieš čo? Tu máš. Toto si daj na krk a môžeš si byť istá že ti žiaden upír neublíži.“ povedal a hodil mi akúsi retiazku.
„ Lucas! Ty ešte máš Margarittu? Prečo si mi to nepovedal?“
„ Pretože som vedel že ju ešte budem potrebovať a ak by som ti povedal že ju mám, tak by si mi ju zobral a Eve by ju nemala.“ povedal Lucas.
„ Čo je to tá Margaritta?“ opýtala som sa prekvapene.
„ Je to zliatina zlata, striebra, bronzu, mede, cínu a sú v nej aj nejaké tie triesky.“ vysvetlil mi Lucas.
„ Ak to budeš nosiť na krku upír ti nedokáže ublížiť.“
„ A prečo sa to volá Margaritta?“ opýtala som sa.
„ Pretože na túto zliatinu kovov prišla žena menom Margaritta, ktorá celý život bojovala s upírmi až kým ju jeden z nich nezabil.“ no asi mal pravdu. Veľa toho ešte o upíroch neviem. Tak som si Margarittu dala na krk a povedala som.
„ Tak dobre, pôjdem s tebou Lucas.“
„ Dobre. Vyskoč si na mňa.“ prikázal mi.
„ Nie. Prosím! Toto som už videla. A nebolo mi s toho veľmi dobre.“ povedala som.
„ No dobre. Tak pôjdeme normálnou, ľudskou chôdzou. Alex?“ no, Alex tam už nebol. Toto je ďalšia ich upíria schopnosť.
„ No nič. Tak čo chceš počuť?“ opýtal sa ma a vykročil dopredu.
„ Ako dlho si upír?“ opýtala som sa.
„ No, nie dlho. Asi len také tri roky.“ odpovedal.
„ Aha. A kto ťa premenil?“
„ No, neviem či by som ti to mal povedať. Radšej mi daj inú otázku.“ zahováral.
„ Nie! Odpovedz na túto.“ naliehala som.
„ To je dlhý príbeh.“
„ Mám čas. No tak. Chcem ho počuť.“
„ No dobre. Tak začalo sa to všetko vtedy, čo si odišla z Glendale. Vtedy čo som sa dal dokopy s Kelly. Chodil som s ňou dva roky a potom sme sa rozišli. Ona sa so mnou nechcela rozísť ale ja s ňou áno. A ona sa mi tak pomstila, že ma premenila na upíra.“
„Čože? Kelly je tiež upír?“ opýtala som sa prekvapene. Takže aj Kelly je upír?
„ Áno. Preto som ti to nechcel povedať, Eve. No dobre, ďalšia otázka.“
„ Ehm, čo svätená voda?“ opýtala som sa.
„ Povera.“
„ Koly?“ opýtala som.
„ To povera nie je. Ak bodneš upíra kolom do srdca, zabiješ ho. Ale nie každého. Sú aj silný upíri, ktorých kôl len trochu oslabí.“ no téda. Je to zaujímavé.
„ A čo zrkadlá?“
„ Povera. V zrkadlách sa vidíme.“
„ Pozvania do domu?“ opýtala som sa. Netušila som že ma to bude tak zaujímať.
„ Nemôžeme vstúpiť do cudzieho domu, kým nás nepozve človek. Nemusí to byť majiteľ, môže to byť aj hocijaká živá osoba.“
„ No teda! A čo schopnosti?“
„ Sme veľmi rýchly a veľmi silný. Pohybujeme sa oveľa rýchlejšie ako ľudia. Vieme skákať, či padať z veľkých výšok a pristávať mäkko ako mačky- a to aj vtedy ak pri tom zachraňujeme padajúceho človeka. Bez problémov sa vyšplháme po hladkej, zvislej stene. Sme schopný ovplyvňovať ľudí a ovládať ich vôľu. Môžeme ich prinútiť niečo urobiť, vidieť veci, ktoré neexistujú, či ich dokonca nechať úplne zabudnúť na niektoré udalosti. Ak je upír dosť silný, môže so svojou obeťou na diaľku nadviazať spojenie a ovládať ju ako bábku. Vieme medzi sebou komunikovať pomocou telepatie. Nie je pre nás problém zachytiť ľudské myšlienky, pocity či emócie. A konkrétne ja mám do vienka ešte aj neviditeľnosť. To je tak zhruba všetko.“ odpovedal mi Lucas. Mohol by mať v škole hodinu vampirizmu. Pretože vysvetľovať to vie na jednotku.
„ Páni! Začína sa mi to páčiť a už asi nemám žiadne otázky. Zatiaľ!“
„ Ak sa na niečo budeš chcieť opýtať, tak môžeš. Rád ti odpoviem. Môžem sa ťa teraz pýtať ja?“ opýtal sa ma.
„ Áno, len do toho.“
„ Koľko krát sa ťa pokúšal Alex zviesť?“ opýtal sa ma. Teda takúto otázku som nečakala.
„ No nie veľmi veľa krát.“ odpovedala som. Teoreticky som neklamala.
„ Dobre. A teraz, aká je tvoja obľúbená farba?“ aj táto otázka ma zaskočila.
„ No, červená.“
„ Obľúbený kameň?“
„ Rubín.“

Celú cestu do školy sa ma pýtal takéto otázky.
„ A tvoje najobľúbenejšie jedlo?“
„ No asi pizza alebo vyprážaný syr s hranolkami.“ ale pravdou je že mi to aj celkom vyhovovalo. Znova som si ho obľúbila. A začínam mu opäť veriť a viem že mi neublíži. Prišli sme do školy asi na štvrtú hodinu. Vošli sme do triedy a všetci na nás pozerali ako na zázrak. Lucas si zavolal učiteľa na chodbu a tam s ním niečo robil. Typujem že ho ovplyvňoval, pretože keď sa vrátili tak sa o tom učiteľ ani nezmienil. Ale nezabudnem na Emilyn a Lillyn pohľad keď nás videli prichádzať. Pozerali na nás s otvoreným ústami a vypúlenými očami. Boli veľmi prekvapené. A nie len oni. Aj Kelly tak pozerala. Na nešťastie sme prišli na tú hodinu, ktorú máme spolu Kelly, Emily, Lilly, Lucas, Alex, Erick a ja a ešte nejaký ľudia. Popozerala som sa po triede ale nevidela som Alexa. Je možné že by ešte nedošiel? Nemyslím si. Určite sa šiel niekde „najesť“.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu