„Láska je obdobie ,keď si rozum berie dovolenku a city nadčasy“vravievala mama. Nakoniec mamy majú vždy pravdu.
Moja mama bola vždy veľká optimistka. Často sa usmievala. Keď umrela tak to Bolo pre mňa najťažšie obdobie v živote. Nechala tu mňa a moju mladšiu sestru Sophie. Sophie mala sedem rokov keď nás mama opustila. Bolo to pre ňu také ťažké ako pre mňa. Šťastie že si nás k sebe zobrala naša stará mama Kerri. Som jej za to veľmi vďačná. Vtedy sa o nás starala s veľkou láskou. Dnes sa o ňu s veľkou láskou a veľkou vďačnosťou staráme my dve. Veď starať sa päť rokov o dve dospievajúce dievčatá nie je veľmi ľahké. Dnes mám sedemnásť a Sophie dvanásť.
Predtým sme s mamou žili v malom mestečku v Los Angeles. Bolo to veľmi malé mestečko v ktorom som bývala už od narodenia. Poznala som tu takmer všetky kúty ulíc. Všetky parky, chodníky, obchody aj všetkých ľudí. Mala som tu kamarátov ktorých som poznala už od narodenia. Nechcela som ich aj všetko ostatné čo som tu mala rada opustiť. Lenže musela som. Potom sme sa s babičkou presťahovali do trochu väčšieho mesta. Bolo ťažké všetko budovať odznova. Všetkých sme znova spoznávali a o päť rokov na to sa znova sťahujeme. Vrátime sa späť do toho malého mestečka v Los Angeles. Znova uvidím moju najlepšiu kamarátku Kelly. Kelly bola veľmi rozrušená a veľmi smutná keď som jej oznámila že sa sťahujem. Veľmi ju to vzalo. No stále bola veľmi krásna. Chlapci za ňou šaleli. Len dúfam že si ma bude pamätať. A dúfam že ja si budem pamätať ju. Dosť som sa od kedy sme sa naposledy videli zmenila. Blond vlasy s hnedým melírom, som vyššia, štíhlejšia a nie veľmi pekná. Ale ona určite je veľmi krásna. Určite aj teraz za ňou behajú všetci chalani školy.
Tak som sa pobalila a už na mňa čakala teta Elizabeth.
"Eve! Ak Chceme stihnúť lietadlo mali by sme vyraziť, zlatko."
"Áno teta Elizabeth! Už len by som sa rada rozlúčila s domom. Môžem?"
"Ale pravdaže môžeš."
Mám tetu Elizabeth veľmi rada. Najmä teraz keď u nej budem bývať. Veľmi dlho som ju nevidela. Ale veľmi ma mrzí že babka Kerri už ide do domova dôchodcov. Myslím si že domovy dôchodcov nie sú veľmi správne. Ale ľudia si tam odpočinú. Najmä babka Kerri by potrebovala oddych po tých piatich rokoch s nami. Je to dosť nepravdepodobné. Ale držím jej palce.
"Teta Elizabeth! Už idem!"
"Dobre Eve sme v aute. Ste si isté že ste nič nezabudli? Už sa tu nebudeme vracať." Och už sa tu nebudeme vracať. Veľmi mi to tu bude chýbať.
"Ja mám všetko!" vyhlásila Sophie.
"Myslím, že aj ja mám všetko." povedala som trochu smutnejším hlasom.
"Dobre vyrážame!" Už sa nemôžem dočkať.
"Ehmm teta Elizabeth? Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Áno, zlatko. Načo len chceš!" Myslím si že je až prehnane milá.
"Ehmmm Kelly je ešte v Glendale?" opýtala som sa nesmelým hlasom ktorý tak trochu znel ako keby som sa bála či tam je. Dúfam že je.
"Dobre Eve. Áno Kelly je ešte doma v Glendale." Prečo to povedala tak znepokojene? Mám pocit akoby mi niečo tajila.
"A nepýtala sa ťa na mňa?" Tak to ma fakt zaujíma!
"Áno, Eve samozrejme že sa na teba pýtala!" Jéééj, ona na mňa nezabudla!
"A veľmi sa zmenila?" Určite sa zmenila. Prečo sa na to vôbec pýtam?
"Zlatko. Kelly sa až priveľmi zmenila. Ani ju nespoznáš. Je z nej krásna slečna! Tak ako s teba princeznička moja." Zo mňa? Ani by som nepovedala. Jemne ma pohladkala po líci.
"A pýtal sa na teba aj Lucas. To ťa vôbec nezaujíma?" Och môj bože! Na Lucasa som totálne zabudla. Bol mojou prvou láskou ešte od škôlky. Teta to povedala takým tónom až som si myslela že sa zaujíma o mojich chlapcov. No ešte si veľa užijem.
"Lucas? Lucas Whytinger? On je ešte v Glendale? To nemôže byť pravda!"
"Ale je Eve! A v jeho prípade platí príslovie STARÁ LÁSKA NEHRDZAVIE!"
"Čože? To myslíš vážne?"
"Všimla som si ako sa pozeral na tvoje fotky v obývačke keď som ho pozvala aj s jeho mamou na večeru a mala si vidieť ako sa tváril keď som mu povedala že sa vrátiš. Myslela som že odpadne od radosti. " No to je skvelé. Takže on vie o tom že sa vrátim.
"Fíha! Zaujímavé." povedala som dosť prekvapene a Sophie si to všimla.
"Jééj Eve ty len čo prídeš domov tak už máš nápadníka ktorý na teba čakal päť rokov. A ja som tu čo? Sendvič so syrom? Mňa nikto nechce?" opýtala sa veľmi smutne a pozrela sa von oknom.
"Ale Sophie. Nebuď taká. Na teba sa pýtal Leslee." Teta bola sama bez seba keď to povedala Sophie.
"Leslee?" toto sa opýtala viac šťastnejšia než prekvapená.
"Áno Sophie!"
"No vidíš že máš už aj ty nápadníka." povedala som jej tak trochu ironicky.
Potom sme sa všetky začali smiať.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
zeriavka
20. 11.novembra 2010 18:42
vidím aj podľa avatara, že Ťa uchvátil twilight tak píš máš talent
2
ďakujéém a áno veľmi som sa do Twilightu zamilovala a aj do Upírskych denníkov
Napíš svoj komentár