" O chvíľu pristávame." povedala skôr mne ako jemu a usmiala sa nad mojím zamysleným pohľadom. V hlave mi vírilo mnoho myšlienok.
Napríklad, veľa myšlienok o Benovi. Vlastne, väčšina myšlienok o ňom. Je neuveriteľné, že ho poznám len pár hodín a pritom mám pocit, že som sa zamilovala. Som z neho úplne mimo. Je neuveriteľné, že práve ja som stretla toho najkrajšieho, najmilšieho, najvšímavejšieho, najpozornejšieho, najsympatickejšieho chalana na svete. Len ma fakt mrzí, že ho už viac neuvidím. Ďalšia vec ktorá mi narýchlo prebehla hlavou je, že Taylor je veľmi krásna a mladá. Doteraz som si to nevšimla. Typujem, že je len o jeden alebo dva roky staršia odo mňa. Krásne hnedé vlasy má slušne zopnuté sponou. Sem tam jej nejaký ten pramienok spadol a ona si poslušne zastrčila za ucho. Uniforma jej veľmi sekne a musím uznať, že je veľmi očarujúca.
Obaja sa na mňa pozerali s úsmevom a čakali, že niečo poviem.
" To už? Akosi som vyhladla." na viac som sa nezmohla a Ben mi už podával tácku s palacinkami. Taylor sa usmiala a popriala mi dobrú chuť. Tak som jej poďakovala a ona s úsmevom odišla k ďalším cestujúcim, ktorý sa pomaly zobúdzali. Všimla som si, že je ešte stále trochu tma.
" Páči sa." zo zamyslenia ma vytrhol Ben a podával mi s úsmevom príbor.
" Ďakujem." poďakovala som a tiež som sa usmiala. Zobrala som si príbor a odkrojila som si prvý kus palacinky. Ben si tiež zobral príbor a odkrojil si kus mojej palacinky. S úsmevom som sledovala, ako si ju vychutnáva.
" No čo? Som hladný." povedal a zasmial sa.
" Veď ja nič nevravím." tiež som sa zasmiala a dala som si ďalší kúsok palacinky. Úplne uhádol moje najobľúbenejšie jedlo.
Vychutnávala som si palacinky a pohľad naňho. Už len pár minút a už ho viac neuvidím. Strhla som sa nad touto myšlienkou. A on si to- ako inak- všimol. Túto jeho výhodu- nevýhodu niekedy fakt neznášam.
" Stalo sa niečo?" opýtal sa trochu vystrašený.
" Nie, nie." odpovedala som a zavrtela som hlavou na znak nesúhlasu.
" Len premýšľam." dodala som rýchlo.
" A nad čím takým hrozným?" opýtal sa a trochu sa ku mne priblížil. Najprv som zaváhala, no potom som si povedala, že mu tým neublížim.
" No, trochu ma mrzí, že sa už viac neuvidíme." priznala som. Usmial sa na mňa úsmevom víťazstva a vložil si kúsok palacinky do úst. Ešte ju s úsmevom prežúval a potom trochu sklesol.
" Aj ty mi budeš chýbať. Najmä tvoje pekné sny o mne." zasmial sa a ja som sa začervenala.
" Hm. Odkiaľ vieš že sa mi snívalo o tebe?" opýtala som sa keď som už nebola červená.
" No, vykrikovala si moje meno zo spánku. Takže mi to docvaklo." znova sa zasmial. A ja som sa znova začervenala. Ben sa nad mojou reakciou zasmial.
" Aha." tiež som sa zasmiala. Všimla som si, že palacinky sme už dojedli, tak mi podával pohár s kolou.
" Nezdá sa ti, že ma trochu obskakuješ? Zvyknem si na to a kto ma bude potom obskakovať keď prídem domov?" opýtala som sa a obaja sme sa rozrehotali na plné hrdlo.
" No, vlastne ja ťa až tak neobskakujem, pretože to robím aj pre seba." povedal a zobral si slamku. Napil sa z mojej koly a usmial sa.
" Aha." povedala som a tiež som si odpila.
" Nelly dáš si ešte niečo?" opýtal sa ma zo šibalským úsmevom. Ja som sa naňho zaškerila.
" Nie, ďakujem. Som plná." povedala som a on sa zasmial.
" Vážený cestujúci, pristávame. Prosím Vás, aby ste sedeli na miestach." ozval sa niekto z reproduktora nad nami. Tak som sa oprela o operadlo sedadla a pri tom náhlom klesaní tlaku, mi prišlo trochu nevoľno. No, potom to prišlo.
" Ďakujem Vám všetkým, že ste leteli zo spoločnosťou SkyEurope. Prajem Vám v mene celej posádky príjemný pobyt na Slovensku. Dovidenia!" prehovoril pilot a pomaly sa začali otvárať dvere.
" Som rád, že som ťa spoznal Nelly. Dúfam že sa ešte stretneme." povedal a usmial sa Ben.
" Aj ja som ťa veľmi rada spoznala, Ben." usmiala som sa a zobrala som si ruksak do ruky. Vypadol mi pri tom denník a Ben mi ho podal.
" ďakujem." poďakovala som keď mi ho podával.
" Aj ty si píšeš denník?" opýtal sa ma s miernym prekvapením.
" Samozrejme. Všimla som si, že aj ty." usmiala som sa na neho.
" Áno. V živote sú veci, ktoré sa len tak ľahko niekomu nehovoria. Takže sa o tom bavím s niekým, kto si o mne nebude myslieť, že som blázon." zasmial sa keď sme šli smerom k schodíkom. Zastavila som sa a ani za nič sa mi nohy nechceli pohnúť. Tak trochu som spanikárila.
" Nelly, neboj sa. To zvládneš." ubezpečoval ma Ben a chytil ma za ruku. Jeho dotyk bol ako kľúč k odomknutiu mojich nôh, pretože som sa pohla a už som sa nebála. Pri schodíkoch ma ale pustil, pretože som musela ísť za ním, lebo by sme sa na šírku schodov obaja nezmestili.
Hneď ako som stúpila na prvý schodík som zbadala otca. Kýval mi s úsmevom a takmer skákal od radosti. Aj ja som sa potešila. V polke schodíkov som sa rozlúčila z Benom.
" Tak ahoj. Dúfam že s ešte stretneme." povedala som a on sa usmial.
" Ahoj." povedal a už som sa rozbehla k otcovi.
Skočila som mu rovno do náručia.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
tooniickaaa
20. 12.decembra 2010 15:03
táto časť sa mi osobne najviac páči no, ale nie je dobrá?
4
je to úžasné ... neviem ako sa dáva ten smajlík s palcom hore ale ber to tak, akoby som ho dala
Napíš svoj komentár