Ešte nikto ju nikdy nevidel, a ja naozaj neviem, čo napadne vás pri slove "láska", no ja si predstavím mladú jemnú vílu, v bledých šatách a šťastím skrytým za chrbtom. Pôsobí tak čisto a vyrovnane, aj keď v živote to tak nie vždy chodí. V predstavách je asi všetko krajšie ako v skutočnosti.
A čo úsmev?
Úsmev už videl nepochybne každý, či je to chlapec alebo dievča, dieťa alebo starec, na každého sa minimálne raz usmialo šťastie. A ak nie šťastie, tak človek určite. No ja teraz nemyslím úsmev ako pravý kútik doprava a nahor a ľavý kútik doľava a nahor, vycerené zuby zo zvyškom večere, nie tento úsmev nemyslím. Keď niekto použije toto slovo, možno by som mala, možno by to bolo fajn, ale nepredstavím si ani úsmev vytúženého chlapca či osoby, predstavím si starého pána, v čiernom kabáte a klobúku, so zázrakom na perách a aj napriek tomu, že je celý v tmavom, pôsobí najmilšie na svete. Prechádza sa prístavom, pomáha si drevennou palicou a čas od času si sadne na blízku lavičku. Pozoruje západ slnka a stále sa mu na perách pohybuje zázrak. Nemusí byť vidieť zuby (ak vôbec nejaké má), stačí, keď si jeho pery hrajú vlastnú pieseň mora.
Štastie?
Čo je to? Prepych, peniaze, sláva alebo rodina? Možno pre niekoho, možno aj pre vás. Pri šťastí si predstavíte svoje (alebo niečie iné) tučné bankové konto, doláre na papiery s mnohými nulami alebo dobrú známku v škole. Ja si zas a znova predstavím malé dieťatko, ako si leží v perinke, kočíku alebo lone svojej matky. Nemusí sa ani usmievať, nemusí plakať ani sa škeriť, stačí keď sa pozrie na svoju mamu, na okolitý svet a jeho oči zažiaria. Preňho sú to všetko nové veci aj keď pre nás je to všetko obohraté a fádne. Nezáleží na tom, či sú jeho očká modré ako nebo, alebo čierne ako uhlie. Žiaria ako dva majáky, ktorými sa riadi mama, kapitánka lode.
Neviem, možno mi šibe, alebo sa len hrozne nudím, ale keď ležím večer v posteli, okolo mňa ticho, tma, iba pouličné lampy a svetlá áut prenikajú do izby cez malé škáročky v roletách, predstavujem si tieto veci. Ty mi nepripomínaš nič. Nepredstavím si tvoje oči, ani tvoj úsmev. Predstavy o tebe, prídu až vo chvíli keď zaspím. Pretože neviem kto si, ale vídam ťa v mojich snoch. Neviem aký máš úsmev, ani oči, až pokým nezavriem tie svoje. Si môj vysnený chlapec a mám ťa len v snoch.
Preto sa tu viac nebudem vykecávať, a idem do postele snívať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zebystaleja
5. 4.apríla 2010 22:30
Dobrú noc
Napíš svoj komentár