Obrázok bez popisu č.1068623

Vrana k vrane sadá...

«V posledných rokoch, najmä v súvislosti s dianím na Ukrajine a v Sýrii, sa u nás zviditeľnili všelijakí čudní jednotlivci, prúdy a skupiny. Na jednej strane predkladajú akúsi „kritiku“ kapitalizmu a militarizmu, ba označujú sa za marxistov alebo radikálnych ľavičiarov. Na druhej strane neskrývajú svoju všeslovanskú orientáciu a dôraz na ochranu národných záujmov slovenského ľudu. Tento postoj sa niekde miesi s nostalgiou za stalinistickým režimom (ktorá zahŕňa aspoň implicitnú úctu voči SNP, čo bráni otvorenému spájaniu sa s fašistami), inde vedie priamo k spolupráci s fašistami a ich prívržencami. V obidvoch prípadoch nechýba určitá dávka tupého antiamerikanizmu, antisemitizmu a rasizmu (najmä voči migrantom), ale aj nenávisti k sexuálnym menšinám a rodovej rovnosti. Tieto skupiny sa začali intenzívnejšie prejavovať po tom, čo vypukol konflikt na Ukrajine, resp. vtedy, keď sa začali ukazovať širšie dôsledky vojny v Sýrii. Z dlhodobého hľadiska však nejde o nový fenomén. S identickou rétorikou vystupovali už niektorí (hoci nie všetci) odporcovia „humanitárneho bombardovania“ bývalej Juhoslávie v roku 1999. Aj vtedy sme mohli sledovať akési všeslovanské spájanie síl medzi stalinistami a ľudákmi.
Samozrejme, v súvislosti s týmito „teoretikmi“ možno o kritike kapitalizmu a militarizmu hovoriť nanajvýš v úvodzovkách. Po prvé, žiadna taká kritika nemôže byť úplná, ak odmieta vidieť, že aj Rusko je kapitalistická mocnosť, ktorá neváha presadzovať záujmy svojej vládnucej triedy vojenskou cestou. Voči „svojej“ triede pracujúcich uplatňuje policajné metódy. Ruský štát je dnes baštou reakcie, podobne ako v Marxových časoch. Súčasní fanúšikovia Ruska sú teda novodobí černosotenci, hoci by sa radi vydávali za boľševikov. (Černosotenci boli prívrženci kontrarevolučného a teda aj antiboľševického, krajne nacionalistického hnutia v Rusku pred rokom 1917, tzv. Čiernych stotín.)
Po druhé, „kritika“ kapitalizmu, ktorú predkladajú fanúšikovia tohto prístupu, je veľmi selektívna a opiera sa o niekoľko mylných predpokladov. Napríklad si predstavuje, že na jednej strane existuje dobrý domáci (národný) kapitál, ktorého rozvoj má podporovať štát, a na druhej strane stojí zlý zahraničný (nadnárodný) kapitál, ktorý ožobračuje „Slovákov“. Odtiaľ je blízko aj k ďalšej predstave, podľa ktorej produktívny (priemyselný) kapitál je dobrý, zatiaľ čo neproduktívny (finančný) kapitál je zlý a parazitický. Odtiaľ je len krok k antisemitizmu. Tento krok spočíva v tom, že k finančnému, „kozmopolitnému“ kapitálu priradíme Židov. Na tomto priradení sa zakladala antikapitalistická propaganda nacistov. Viac o tomto „štrukturálnom antisemitizme“ píše Moishe Postone; pozri napríklad český preklad textu „Antisemitismus a národní socialismus“, ktorý vyšiel v časopise Analogon, č. 71 (III–2013), s. 70 – 77.
Ten pohľad nemá nič spoločné s Marxom. Ak by sme hľadali jeho duchovných otcov, skončili by sme u Gesella, Proudhona alebo Luthera.» ( » karmina.red/posts/nacionali...

pred pár rokmi chodil na gaypride a teraz v sebe objavil konzervatívca