Bubák
Kde si? Kadiaľ sa túlaš? Čo robíš? Ako sa máš?
Prečo zrazu neviem, čo sa s tebou deje? Keby neexistoval internet, ani by som nevedela, či žiješ. Neviem akú máš práve náladu, neviem, ako bolo v práci, neviem, či si dnes dal svojich 200 alebo si sa na to vykašľal. Neviem už vôbec nič...
Prečo si ma klamal? Prečo si mi sľuboval, že ma nikdy nesklameš, prečo si hovoril, že ma máš rád, že ti na mne záleží? Povedz mi prečo si klamal?
O čo ti išlo? Čo si tým dosiahol? Zlomil si mi srdce vieš to?
Verila som ti...každé jedno slovo. Verila som, že budeš pri mne stáť. Verila som ti všetko. Od začiatku, od prvej chvíle.
Bubák ja sa cítim ako blázon.
Asi som blázon. Hovorím si, aká som silná. Dokazujem si to deň čo deň. A potom sa zrazu vo mne niečo zlomí a neviem prestať plakať. A keď aj prestanem, mám pocit akoby sa zastavil život. Pretože čakám na teba a teba nikde. A zdá sa mi to nemysliteľné, nemožné, aby si mi zmizol zo života. To skrátka nejde.
Do šľaka čo je toto...čo sa to deje. Nie proste neverím. Svet sa musel zblázniť. Nie je možné, aby sa niečo takéto stalo. Toto nie je reálne.
Ja viem, že toto nebudeš čítať. A keď sa tak na to dívam, je to riadne zmätené. A keby aj, určite by si mi neodpovedal.
Milujem ťa a nenávidím. Už ťa nikdy nechcem vidieť, ale život bez teba si neviem predstaviť. Chcem, aby si sa vrátil, ale zároveň už nikdy nechcem mať nádej.
Som z teba zmätená od prvej chvíle až doteraz. A vôbec neviem, čo mám robiť. Ak som niekedy mala zdravý rozum, tak teraz mám pocit, že si dal dovolenku.
Ľúbim ťa Bubák, čo k tomu dodať...tak ma zase prekvap, tak ako to ty vieš...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár