Vstupné testy nedopadli zle ale neboli dosť dobré nato aby som sa prebúral cez všetkých gymplákov a tak som ostal bez školy, hovorím si čo teraz?
Mal som niekoľko možností:
-ostať doma zavesený fotrovcom na krku
-ostať doma a nájsť si zle platenú robotu
-ísť do sveta a pracovať
Každá z možností mala svoje pro a proti no niekde v duchu som vedel že najlepšie bude ísť do sveta za prácou, zlepšiť sa v jazyku, spoznať nových ľudí, zarobiť si slušný peniaz.
Iróniou je že keď by ste čakali že mi bude chýbať starý život, rodina, priatelia ... nie nič jediné čo mi chýba je môj verno-neverný pes, nemal som štastie na baby a s psom som si vytvoril silné puto, aj keď ma naštval nedokázal som sa dlho hnevať - tak aspoň smútim za tím niekedy bezprízorným pohľadom.
Niekedy som pri ňom dokázal presedieť aj pár hodín a len tak ho škrabkať za uchom čo mi celkom tuto chybuje.
Jeden z hlavných dôvodov pre cestu do Anglicka bola túžba zlepšiť sa v jazyku, čo sa spočiatku trochu stretlo s prirodzeným odporom ktorý vytvára britský akcent ... resp. horúci zemiak v ústach
Prvý deň na letisku som bol tak flashnutý že som mal problém objednať si v občerstvení čaj, no dnes si bez problémov viem založiť bankový účet či porozprávať sa s nadriadeným...
Tu v Anglicku pracujem v jednom z skladov, denne tu stretávam mnoho Slovákov, vzdelaných/nevzdelaných, starých/mladých ... niekto tu ide z rozmaru, aby si užil posledné roky slobody a niečo zažil a iný tu bohužiaľ ide lebo nemá inú možnosť. Je smutné že som stretol zatial asi 3 Ing z ktorých 2-ja tu šli lebo nemajú inú možnosť, či naopak v podstate iba stredoškolákov ktorý sem prišli pred pár rokmi a dnes ovládajú niekoľko jazykov a sú spokojný aj keď im je ľúto že nemajú školu... Keď niekedy stojím za prepážkou snažím sa opakovať si učiva pre prijímačky, čas začne ubiehať ako voda a z niekoľkých hodín sa v podstate stane niekoľko okamihov ...
Niekedy keď idem autobusom do roboty a zavriem oči preženie sa mi hlavou spomienka na domov, ako venčím psa v parku, fúka vietor a lístie rozmanitých farieb opadá z stromov, pes naháňa nejaký list ktorý mu pripomína snáď nejaký tvar, alebo to je iba hra, sám neviem ale vždy keď otvorím oči viem že mám v kútikoch očí slzy a pocit že by som si rád zareval. Vtedy sa vo mne ozve asi to posledné chlapské a hovorím si vzmuž sa! Je to iba pár mesiacov, ale sám neviem či o niečo neprichádzam práve tam doma .
Momentálne sedím v domčeku, malého mestečka v Anglicku a hlavou sa mi preháňajú všelijaké stupidity, ako čo bude o pol roka alebo či sa mi podari dostať na školu, nahováram si alebo skorej sa snažím utvrdzovať v pozitívnych myšlienkach.
No sám neviem, prvý krát som pochopil slová: Veď ty raz pochopíš, čo je to byť na všetko sám ...
V podstate ani neviem aké posolstvo chcem vysloviť týmto blogom, skorej by som to zaradil k výlevom duše či explózii myšlienok ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sexisasa
5. 11.novembra 2011 06:21
mam to v niecom podobne. ak mozem vediet, ako si sa dostal do toho Anglicka? cez nejaku agenturu ci?
Napíš svoj komentár