Napríklad, je tu jedna stará paní ktorá vždy prichádza v pletenom ružovom svetri, má také staromódnejšie topánky na podpätku a hnedú kabelu. Vždy si sadá do tretieho radu aj keď ma prvé dva rady voľné, ak tento rad nieje voľný tak postojí ale ak áno tak si sadne a číta deň staré noviny, trochu strelené ... nie ?
Potom tu je chalan, môže mať tak ako ja a je to presne ten typ ku ktorému by ste povedali áno tak toto je Brit, má mierne ryšavé vlasy, pehy a modré oči. Je to taký ten typ z ktorého srší šibalstvo, dobrodružstvo či túha po zábave. Vždy keď nastúpi do autobusu tak šplechne na vodiča autobusu nejakú hlášku ako napríklad: James, bude to do centra prosím (vodič sa naňho vždy s úžasom pozrie a pousmeje sa)... no nemá chybu
Dve zastávky za centrom zvykne nastupovať dievča, dlhé hnedé vlasy, krásny sivý dlhší sveter a neskutočne smutné zelené oči. Hovorí sa že oči sú oknom do duše, ak je to pravda tak toto dievča musí mať dušu strašne boľavú. Za každým si sadne blízko dverí a číta si knihu, tuším že naposledy to bol Peter a Lucia, asi jej takéto knihy imponujú alebo iba hľadá bolesť ktorá je väčšia než ta jej.
Pár krát som ju videl s spolužiakmi, no aj napriek ich snahe ju rozosmiať sa nikdy nedostali ďalej než k miernemu úškrnu ktorý sa tak rýchlo ako vznikol tak aj stratil z jej pier.
Potom tu je chlapík možno 30-tnik, elegantne oblečený, dobre vyzerajúci, nosí kufrík asi je to nejaký úradník alebo bankár. Vždy keď si sadne vytiahne mobil a pustí si do slúchadiel hudbu (zvykne počúvať klasickú hudbu, neraz to počujem aj ja a prehrávam si to po ceste do roboty) a listuje poštu či pozerá noviny. Je to taký ten typ slušného človeka, vždy keď ide staršia osoba postaví sa alebo pomôže pri výstupe mamičke s kočíkom.
Už sú to len 4 zastávky do konca a nastupuje poľský pár, sú to spolupracovníci z smeny. Oni sú jeden z ukazovateľov že sa treba pripraviť na odchod. Vždy si sadnú dozadu a rozprávajú sa po poľsky, sem tam niečo pochytím ale prevažne som úplne mimo.
On pôsobí ako rozvážnejší a tichší zatiaľ čo ona je usmievavá a ukecaná, neraz za tých pár zastávok sa jej smiech rozlieha celým autobusom.
A je to tu - vystupujem, v hlave mi hrá hudba od chlapíka v plášti, rozosmieva ma ryšaví šibal ktorý si uťahuje v autobuse ale stále ma zdržuje v myšlienkach (ako keby sa zasekli dvere) smútok toho dievčaťa v sivom svetri.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fxx
22. 11.novembra 2011 12:41
jeblo by ma z takeho stereotypu
Napíš svoj komentár