Prechádzka ani dlho netrvala a tak po 10 minútkach ma zasiahla povestná anglická hmla, ktorá je hustá ako šľahačka a je všade navôkol. Pozerám sa okolo seba a vidím tak do 4 metrov na diaľku, pozriem na prava vidím siluetu domu, naľavo vidím okolo prechádzať autobus a miznúť ho v hmle ... čo teraz ?
Okolie som toľko nepoznal a zachytila ma tak hustá hmla ktorú som doma zažil za 20 rokov asi len raz. Povedal som si tak idem ďalej, veď niekam to dotiahnem, plný odhodlania a dezorientovanosti som sa vydal naprieč hmlou vpred...
Prechádzam po chodníku, pravá strana sa striedajú domy (keďže v Anglicku je rovnaká architektúra pre všetky domy v danej časti mesta niekedy som mal pocit že som sa nepohol ani z miesta alebo naopak že chodím stále v kruhu), po ľavej sem tam prejde nejaké to auto alebo autobus, raz sa tam vynoril cyklista z hmly bolo len počuť crrn, crrn a prefrčal okolo mňa ako keby som tam ani nebol .
Po 20 minútach hmla začala opadať, uvedomil som si že prechádzam okolo obrovského parku, za plotom bolo vidieť pár ľudí ktorí venčili psov a tí sa naháňali po krásnej zelenej tráve, pomedzi stromy a kry - proste niečo skvelé ...
Keď som šiel chvíľu po obvode oplotenia narazil som na vstup do parku, bol obrovský, u nás doma sú parčíky ale toto bolo fakt obrovské, niečo neopísateľné, všade navôkol stromy, kry a hlavne psy ktoré sa hrali medzi sebou - psa som tu videl len raz za čas ale toto bolo úplne niečo odlišné a hlavne skvelé odreagovanie.
Tak som si tam sadol na lavičku a pozoroval som hry ktoré s takým elánom a radosťou predvádzali.
Po riadnej chvíli sa ku mne priblížil jeden beagle ktorý celý čas len psov ignoroval a pobehoval po okolí a vyňuchával stále nejakú stopu. Keď prikročil ku mne tak som mu dal oňuchať rukavicu ktorú som mal na ruke s ktorou som ešte mesiac dozadu venčil svojho chlpáča späť doma, pes si pričmuchal a potom si sadol a dával mi labku, bolo to fakt zábavne, dal som si dole rukavicu a podal som mu ruku, trochu poškriabal za uchom a obdivoval to majestátne zviera.
Asi po 2 minútach sa ku mne prihovorila mladá Angličanka či ma neotravoval, no povedal som jej že nie a že som bol rád lebo som sa ostýchal len tak priblížiť k skupine psíčkarov bez psa
Tak sme si trocha pokecali ...
Keď sme tam tak stáli tak som jej začal rozprávať o sebe, ako to funguje-nefunguje u nás a ako som sa sem dostal, čo tu robím, proste také tie normálne kecy ... Dosť sa pýtala na Slovensko, čo ma milo prekvapilo - bola zvedavá na našu kultúru, krajinu a všetko čo som jej mohol v skratke povedať ... ona kontrovala že v školách majú stále málo informácii o krajinách ako je Slovensko a pod... a tak je rada že sa môže dozvedieť niečo nové ...
Strašne sa jej páčila myšlienka horských parkov ktoré tu máme a vravela že to musí byť skvelé vidieť kamzíkov či iné zvieratá v ich prirodzenom prostredí a nie nastrkané v Zoo, na to som jej povedal že to je o šťastí lebo sa bežne snažia tieto zvieratá vyhýbať ľuďom ale ja som mal šťastie v nízkych aj vysokých tatrách na kontakt s týmito našimi zvieratami... Povedala že sa ani nediví, najmä potom čo si vždy spomenie ako sa dostala k svojmu psovi, načo sa jej do oči vyhrnulo trochu slz tak som sa opýtal čo sa stalo ?
Ten beagle bol kedysi týraný pes a dostala sa k nemu náhodou, keď ho zúboženého našla niekde na prechádzke okolo mesta, lekár ktorý sa k nemu dostal povedal že bol bitý, podvyživený a ohluchol - pravdepodobne z bitiek ktoré mu niekto uštedril, od doby čo ho prví krát zobrala do parku nejavil ani záujem o hru so psami a snažil sa im vyhýbať, vždy si robil iba nejaký ten svoj prieskum ... smutné povedal som si, smutné že sa stále nájde dosť zlých ľudí ktorí neváhajú vybiť si nervy na nevinnom stvorení.
Po tom príbehu ako sme tak sedeli na lavičke tak sme použili pár servítok, ja som jej zas povedal o svojom psovi a o tom ako mi chýba a že ak by som mal slušnú robotu doma tak by som sa hneď vrátil ...
Po 10 minútach som rozpravy sme sa rozlúčili a ja som šiel naspäť cestou-necestou domov, čo bolo trocha problematické lebo som nevedel kde som ale videl som jednu kostolnú veže podľa ktorej som sa vedel orientovať a tak po 20 minútach som došiel späť domov a mal ďalší pekný zážitok v srdci ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fxx
29. 11.novembra 2011 22:25
buduci stvrtok som tam ako na koni!
Napíš svoj komentár