Už sú to 4 mesiace odvtedy čo zomrel. Vtedy som si ani len nedokázala predstaviť ako budem bez neho žiť, teraz som našla človeka ktorý mi pomohol neskutočným spôsobom. Ako to dokázal, to neviem. Viem len že ma už 2 krát zachránil. Som mu nekonečne vďačná a neviem čo by som bez neho robila...
Keď sa to stalo, bola som v škole. Bol to hrozný šok. Skoro som tam odpadla. Ešte stále nie som na to zvyknutá... Že už nikdy nezažijem to naše večerné potulovanie, poobedné výbuchy smiechu a ani že už nikdy neuvidím ten jeho krásny úsmev... Bolo to ako zobrať drogu, také nádherné a robilo mi to tak isto dobre na srdiečku... Mali sme sa radi, ako brat a sestra. Lenže brat ma opustil. Odišiel. Navždy. Už sa nevráti. Aj keby možno chcel...
Teraz mám ale kamaráta, ktorý mi pomáha dostať sa cez to. Robí pre mňa všetko, aj to nemožné. Nezaslúžim si ho...ale on to chce. Mám ho neskutočne rada. Len ich dvoch som mala doteraz takto rada... jeden odišiel a ja sa hrozím okamihu keď sa dozviem že sa niečo stalo aj tomu druhému... Ale nemôžem na to myslieť. Som im obom vďačná. Za všetko krásne čo sme spolu prežili...Jeden sa objavil keď ten predošlý odišiel... ako ANJEL... Ďakujem mu. Jednému aj druhému.

Tak, toto je všetko na čo práve myslím. Ako tak na to teraz pozerám, nemá to hlavu ani pätu... ale napriek tomu to má zmysel... :o(

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
black_soul  28. 3. 2008 22:19
ah chuda moje to musi byt strasne stratit kamarata
2 
fotka
mliecakkorova  28. 3. 2008 22:29
ou, držím palce... keby stratím toho svojho kamaráta, tak sa asi psychicky zrútim a odmietam žiť ďalej. asi budeš dosť silná
Napíš svoj komentár