zatvorená vo svojom svete,
píšem ďalšiu báseň o láske.
Neviem čo na ňu poviete,
no vedzte že žiť môj život nie je také ľahké.
Zaľúbená,
pretĺkam sa svetom,
snažím sa nájsť utešenie.
Nakláňam svoju tvár k ďalším krásnym kvetom,
hľadám v nich akési potešenie.
Unavená,
hľadám miesto na oddych,
ľahám na opustenú lavičku.
Snažím sa spomenúť si na tých,
ktorý utešovali moju ubolenú hlavičku.
Nezvestná,
snažím sa utiecť pred svojim osudom,
snáď im za mnou nie je smutno.
Chcem sa skryť pred tým náhlym zosuvom,
ktorý sa na mňa valí tak kruto.
Dúfajúca,
učím sa novým veciam,
aby som sa mohla raz spokojne vrátiť.
Naložím veľkú váhu mojim pleciam,
nechcem už viac chvíľ bez neho stratiť.
Snívajúca,
verím že ma má rád,
určite mu chýba moja tvár.
Tak veľmi chcem aby už nebol len kamarát.
Prehovorí v môj prospech ten náš veľký snár?
Odvážna,
nebudem viac pred jeho dverami stáť,
ale otvorím ich, vojdem dnu a zamknem za sebou.
Kľúč zahodím tak ďaleko, že sa ho nikomu nepodarí nájsť.
a spoločný život máme nerušený, celý pred sebou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár