ktorú by som chcela urobiť.
Je utiecť,
a nikdy sa nevrátiť.
Byť tam, kde realitou je sen.
Byť tam, kde večne prší.
Byť tam, kde s tebou byť smiem.
Byť tam, kde všetko šťastím srší.
Prosím, povedz mi čo potrebujem,
aby som uverila že toto môže byť skutočné.
Povedz mi že niečo také zažijem,
že zažijeme krásne chvíle chvíle spoločné.
Bojím sa byť sama,
nechcem premýšľať nad koncom ktorý ďaleko je.
Cítim ten chlad, ktorý obklopuje ma,
cítim to teplo, ktoré sa mi vzďaľuje.
Nedokážem opísať ten pocit,
chladu a túžby po teple, po tebe.
Mám chuť sa otočiť,
a utiecť... utekať až k tebe.
Avšak ty ma nepustíš bližšie,
radšej ma necháš zamrznúť.
Ty si ma k sebe jednoducho nepripustíš,
radšej sa budeš snažiť zabudnúť.
Posledná vec, posledné želanie,
ktoré mám.
Je snáď ten pocit,
že s tvojou láskou zaspávam.
Posledná vec, ktorú však urobím.
Nebude rovnaká ako moje želanie.
Ja totiž k nebu sa priblížim,
a budem čakať kedy sa za mnou tvoja,
teraz už zbytočná láska poženie...
Najskôr to mala byť taká príjemná báseň ale potom som si začala písať s ním a nejak sa mi zvrtla nálada... Takže snáď sa páči aj takto Lebo mne sa páči
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
tooniickaaa
20. 5.mája 2011 20:51
skvelá najviac ma ale očarila druhá a tretia strofa
2
@tooniickaaa ďakujem... aj mne sa páčia najviac... to som bola ešte v lepšej nálade keď som písala
4
@tooniickaa tak to ďakujem ale ja nechcem aby ľudia plakali.. stačí keď pri písaní plačem ja raz musím napísať niečo veselé lebo bude zo mňa deprimovaný básnik čo deprimuje čitateľov
Napíš svoj komentár