veľmi ho rada mám.
Čas sviatočný
vtedy len radosť rozdávam.
Čas pokánia
kedy hriechy ľutujem.
Čas kochania
kedy očami po krásach putujem.
Ale predsa len viem,
že nebude tento čas pre mňa príjemný.
Lebo viem, že darček po ktorom najviac túžim,
nedostanem,
lebo viem,že nebude nikoho kto mi tie krásne smutné dni spríjemní.
Ako malá som vždy túžila po hračkách,
chcela som mať všetky ktoré som videla.
Veď kto nie?
No teraz viem, že je aj niečo,
po čom túžim milión krát viac.
Nie je to niečo,
s čím by som sa mohla, či chcela hrať.
Môj darček, to po čom túžim,
nie je hračka, nie je to vec.
Pre túto osobu moje srdce prudko búši,
no viem, že prestane biť nakoniec.
Ani Santa Claus ani Ježiško,
proste nikto mi nedá tento vzácny dar.
Jedine on sám sa môže rozhodnúť, že sa mi dá
že tieto Vianoce nebudú pre mňa zas veselý kar.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
loveistheanswer
21. 12.decembra 2010 19:55
poznám tieto pocity...
Napíš svoj komentár