Už zasa nemám sa s kým porozprávať tak to poviem Vám...
Sú chvíle kedy chcem vymeniť svoj život za rolu vo filme, za život postavy v knihe, komixe. Chcem patriť do sveta, kde je všetko iné, kde sa splnia moje sny aj keď v realite je to skôr zázrak.
Ja si len tak čítam fan-art mangy alebo aj poviedky čo sa týkajú Naruta a tam... Sakura sa túži dostať bližšie k Sasukemu, miluje ho a on si ju "náhodou" (tie náhody bývajú fakt!! zaujímavé) všimne. Niekedy ju chce len využiť lebo je sukničkár, no potom zrazu zistí, že ju miluje. Tieto poviedky a mangy milujem(nie tam nie je iróniam, fakt ch milujem). Keď čítam, vžívam sa do deja... do Sakury... do toho krásneho pocitu. Aj keď nenávidím tie "náhody" ako sa stretnú, a to že on si uvedomí že miluje len ju a chce byť s ňou (nenávidím to len preto, lebo skutočnosť je iná.. ale som dieťa ja ešte verím na zázraky, aj na bubákov pod posteľou)...
A tak som sa rozhodla (predstavte si animovanú postavičku ako sa rozhodne spraviť niečo odvážne a myslí si že ju nič nezastaví) že nájdem svojho "scenáristu" a vymlátim z neho dušu!!(alebo ho vyhodím a najmem lepšieho )... Ja nechcem žiť len v poviedkach!! Nechcem byť takto "šťastná"... ja chcem žiť... žiť svoju vlastnú poviedku... (ja sa fakt začínam cítiť ako animovaná postavička ) chcem nájsť svojho "Sasukeho" (tá predstava Sasukeho aach) a byť s ním šťastná...
A kto si myslí, že mi hrablo a mala by som navštíviť psychiatra... tak s ním súhlasím ale Roxy a Sitar (moje druhé-zlé a tretie-šialené a perverzné ja) nesúhlasia a nechcú byť priviazaní na nejakom oddelení a konzultovať svoj(môj) duševný stav s "odborníkom" (nič proti psychiatrom, ale nemyslím že by ma(nás) nejaký dokázal pochopiť)...
Tak, toť vše z môjho dnešného "vylievania"
-v tomto texte bolo použitých veľa úvodzoviek a zátvoriek.. znak že začínam šalieť, to mám z tých poviedok
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.