..Ako je to možné? Som myslela, že sa budeš ponáhľať za Matúšom. " povedala Mia.
,,Ja viem, že by som mala. Ale nechce sa mi. Takýto babský deň sme si už dávno nespravili. Toľko čo sme si šetrili peniaze, a za jeden deň sme ich koľko utratili. Nechoďme ešte domov. " prosíkala som svoju kamarátku.
..No nemusíme ísť domov, poďme do nášho druhého domova, do klubu. Aspoň nám šéfka ohodnotí naše oblečenie. Vieš, predsa nás musíš reprezentovať v tom Rakúsku, či kam to ideš. " povedala Mia.
,,Vidíš, to je super nápad. Aspoň sa s ňou ešte rozlúčim a aj s mojím milovaným klubom. " povedala som smutne.
,,Ale aké lúčenie, veď sa vrátiš za tri mesiace. Ber to ako prax. Alebo tam chceš ostať dlhšie? " spýtala sa ma zhrozene Mia.
,,Neblázni, hneď ako tam skončím, sa vraciam domov. Som tam len na zastupovanie, nič viac. A teraz keď mám Matúša, mám ešte o jeden dôvod viac vrátiť sa domov. Vysvetlilo sa to medzi nami, takže môžem tam ísť s čistým svedomím. " povedala som.
,,Aha, akurát nám ide električka. Aspoň nemusíme ísť peši, lebo na dnes som nachodená dosť. Poď. " potiahla ma za ruku. Ja som sa tak nejak zamyslela. Sadnúť sme si nesadli,tak sme museli stáť. Snažila som sa Matúšovi napísať sms jednou rukou, že idem ešte do klubu, aby sa nebál o mňa.
,,Vystupujeme. " zakričala mi do ucha Mia.
,,Ty nie si normálna. " pokrútila som hlavou.
,,Nie som, ale tak čo som ťa tam mala nechať. Kedže si zaujatá svojím mobilom. " povedala akoby urazene.
,,Snažila som sa napísať správu Matúšovi. No a je to. Konečne. " vydýchla som si.
,,Aha, je zatvorené. " povedala som ked sme prišli ku klubu.
,,Samozrejme, že je. Veď ešte nenastala tá správna hodina. " zasmiala sa Mia.
,,Ale aj tak. No čo už, aspoň bude pokoj. " povedala som a vošla dnu.
,,Prekvapenie! " počula som len pred sebou hlasy.
,,Toto čo...čo je to? " vykoktala som sa.
,,Tvoja rozlúčková párty ! " zvýskla za mnou Mia.
,,Ale ako ste to stihli? A kto? A je tu aj..Matúš? " objavil sa predo mnou.
,,Ahoj, konečne ste dorazili. " privítal ma bozkom.
,,A ty čo tu robíš? Som ti písala akurát sms. Nemal si byť v práci? " spýtala som sa.
,,Nie, lebo som mal voľno. Ale bol som v práci, pomáhal som tu. Mia stihla niečo doobeda a my s chalanmi poobede. A ešte mám pre teba aj prekvapenie. " povedal Matúš.
,,Takže to Mia ti volala? Aby ste sa vystriedali pri mne čo? A že kamarátka. " pozrela som na Miu.
,,Ale no, veď ty by si to spravila takisto. " zasmiala sa.
,,A teraz to moje prekvapenie. " povedal Matúš a odrazu sa predo mnou zjavila osoba, ktorú by som tu v živote nečakala.
,,Nataly? A ty čo tu robíš? Azda si sem neprišla len kvôli mne? " spýtala som sa.
,,Nie, to bola náhoda, že som sa ocitla na tejto rozlúčkovej párty. Aj keď ma veľmi mrzí, že odchádzaš, kedže ja som práve prišla. Písala som Matúšovi na facebooku, našla som si ho tam cez teba. Aj tebe som písala, ale ty tam asi moc nechodíš čo? No písala som mu, že som v Bratislave a asi sa tu aj zdržím a že by som ťa rada videla. A on, že zajtra ti chystajú rozlúčkovú párty, či nechcem prísť. A tak som tu. " vysypala to zo seba.
,,A načo si sem prišla? " spýtala som sa.
,,No veľa som rozmýšľala čo si hovorila, a rozhodla som sa pokračovať v štúdiu tu. Majú tu ten istý odbor, takže začnem chodiť do školy sem. Za pár dní mi začne škola, takže to bolo rýchle rozhodnutie. Tam ma už nič nedrží. Aj keď chvíľu som si myslela, že Martin, ale pochopila som, že som bola len náhradou, že on miloval vždy len teba. A potom keď si mu vykričala prečo si odišla, som sa zamyslela aj ja. Veď v Bratislave je toľko možností, a nie ako u nás. Teraz si akurát hľadám bývanie, a tak ma napadlo, že keď ty odchádzaš preč na tri mesiace, či by si sa u tvojej kamarátky neprihovorila za mňa.Našla by som si brigádu, a platila by som jej polovicu nájmu, aspoň na začiatok kým si niečo nenájdem. Viem, asi som trochu drzá, že hned som s týmto začala, ale to ma len tak napadlo. Nevedela som, že ty odchádzaš. " povedala.
,,Prepáč, mrzí ma to s tým Martinom. Ale urobila si dobre, že si odišla. On by ťa tam len držal. Na jednej strane som aj rada, že si tu a na druhej, nechcem aby si to pochopila zle, ale ja tu už mám svoj zabehnutý život. " chcela som pokračovať, ale predbehla ma.
,,Ja rozumiem, a nechcem ťa otravovať. Prepáč. " povedala smutne.
,,Nie, ty mi prepáč. S Miou ťa zoznámim a prenechám ti izbu na tie tri mesiace. A aj ti povedali, prečo idem do Rakúska? " spýtala som sa opatrne.
,,Vraj ťa zobrali na prax ako čašníčku. Inak aj tento klub je dobrý. Na takej úrovni. " povedala Nataly.
,,Mia, ty mi ideš práve do cesty. Toto je Nataly, moja bývala najlepšia kamarátka ešte z domova a toto je Mia, moja kamarátka a kolegyňa a aj spolubývajúca. Tuto Nataly by chcela zatiaľ bývať v mojej izbe, tak sa o tom porozprávajte. Ja potrebujem chvíľu s Matúšom. " usmiala som sa na Miu a žmurkla.
,,Jasné, my chápeme, že Nataly? " povedala Mia.
,,Určite. A inak máš skvelého chalana, závidím ti. Ale tvoj chalan má super kamarátov, lenže nejak som už zabudla, ktorý z nich je voľný. " zasmiala sa.
,,Tak o čom sa chceš baviť? Aký som? " spýtal sa hrdo.
,,Nenormálny. To čo bol za nápad ju pozvať sem? Ako jej to mám vysvetliť? " spýtala som sa ho.
,,No, zatiaľ nijako. Ale ešte asi len budeš musieť. Tvoja šéfka dohodla aj s Miou, aby ste zatancovali. To bolo ešte predtým, než som im stihol povedať, že to bude aj Nataly. Ale ona to pochopí. Je to fajn baba. " povedal Matúš.
,,Takže fajn baba čo? Nejak ste sa skamarátili. Asi by som mala ostať doma, ako tak pozerám. " zamračila som sa.
,,Neblázni, len choď je to príležitosť. " povedal Matúš
,,Ty ma už vyháňaš? Pred pár dňami si nechcel, aby som odchádzala. " povedala som .
,,Ani teraz nechcem, ale všetko je už dohodnuté. A keď si to tak vezmeš, bude to len skúsenosť. A ja ti prídem kedykoľvek pozrieť. Alebo vieš čo budem chodiť každý druhý víkend. To ti sľubujem. " povedal Matúš a usmial sa na mňa.
,,Aj tak sa mi to nepáči. Ja odchádzam a Nataly prišla. A kedže tu nikoho nepozná, bude volať tebe. " zamyslela som sa nad tým nahlas.
,,Nebodaj nežiarliš? Nemáš prečo. Pozri, ja ju dám dokopy s nejakým mojím kamarátom, aj keď voľný ostal už len Johny, a ten sa o ňu postará. Aspoň nebude vymýšľať nezmysly. Len mu to prospeje. A veď bude bývať u Mii, tak aj jej sa môže spýtať. " povedal Matúš.
..Ja viem, ale aj tak sa bojím, že väčšinou času bude s tebou. A my s Nataly už nie sme najlepšie kamarátky, už je to dosť rokov čo sme sa nevideli, takže sa nemôžem spoľahnúť na to že mi ťa nevezme. " povedala som smutne.
,,Toho sa neboj, ja sa nedám. Skôr by si mala rozmýšľať, ako povieš Nataly, že tu neobsluhuješ ale tancuješ. Už sem idú. " povedal a ja som sa otočila.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
18. 5.mája 2015 16:30
wow, toto bolo riadne banalne. cely cas som mal pocit jak keby som len na zastavke odpocuval nejaky priserne nezaujimavy rozhovor 2 pubertacok
Napíš svoj komentár