Limita cesty života dotyčnica

všetko do seba zapadá a rúti sa do prázdna
do miesta kde všetko je bez zmyslu a nádeje
človek sa snaží žiŤ ako vie
naplno prežívať chvíle radostné
občas však nevie kde je lepšie či v kaluži či v blate
vraj le lepšie niČ neriešiŤ no neverím
veĎ potom celá škála pocitov prepadne vniveč

každý pocit le tak vzácny zlý či pekný že sa oplatí vnímaŤ jemné odtienky v žití
nielen jednu líniu jeden cieľ, kto tak robí ochudobňuje sa aj keĎ nevie
mám krásny sen o niekkom koho nepoznám . o niekom kto možno ani nie je no možno pri mne bdie
nič jednoduché nie je tak krásne ako zložité
zložité čo treba skúmaŤ dni celé

čo nedá človeku spávaŤ pokojne
a robí z neho otroka ilúzie
sny sú krásen no falošné
byď dobrým je pekné no zbytočné
láka vraj je no nie je
každý sme iný každý máme svoje žitie
láska nie je jadna ale dve odlišné

smrť len spojí všetkých rovnako všetko iné je nepravé a divé
smrť je pokojná a čaká
je limitom nás všetkých náruč otvára
ideme k nej skrze cesty života

cieľ je rovnaký no cesta iná
v tej ceste sme naplnený pocitom žitia

 Pseudoblog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu