padá, padá, padá...
v tejto divnej etape môjho života pri mne nikto nestojí. sama stojím na kraji tej tmavej rokliny a opustená sa dívam na to, ako sa všetok môj život rúti do záhuby. okolo mňa je hustá hmla a ja neviem, ktorým smerom mám ísť, aby som tiež nespadla do tej čierňavy.
po celý ten čas som bola na ceste svojho života sama, bez akéhokoľvek priateľa. nikto pri mne nestál, a ani nestojí. hádam sa sem tam našiel niekto, kto mi tú cestu spríjemnil, ale kráčal so mnou len chíľu, potom sa odpojil. šiel vlastnou cestou. a tak som predierala svojou dráhou sama, až kým som prišla k tejto obrovskej diere a neviem čo mám robiť. mala by som ju obísť. lenže pre tú nepriehladnú hmlu nič nevidím a neviem, či sa vydám tým správnym smerom. stojím preto na tom istom mieste a neviem sa hnúť. občas sa ku mne niekto priblíži, a skúša sa ma zhodiť. občas ma niekto chytí za ruku a vedie ma na správnu cestu. ale potom sa stratí a ja znova vpadnem do tej hmly.
mám pocit, že ak spravím ešte jeden chybný krok, padnem do čiernej diery.
proste to nezvládnem, a moja cesta sa tým skončí...
alebo jednoducho budem riskovať a pokúsim sa nájsť tú správnu cestu. obídem čiernu dieru, lenže cesta sa tým viditeľne znároční.
asi po nej budem znova skákať sama. ale možno, keď sa za ňu dostanem, ma tam bude čakať niekto, o koho sa budem môcť oprieť a ja sa tak konečne sama pre seba, ale aj pre iných stanem výnimočnou a dôležitou.
už sa na to nedokážem dívať. všeci okolo mňa sú úspešní, krásni, oblúbení a pre niekoho dôležitý. zatiaľ čo ja sa cítim odporne neľúbená a nepotrebná. cítim sa ako handra, ako niečo, čo nikto nepotrebuje. každý na mne stále vidí tie zlé veci, a tak ich vidím aj ja. začínam pochybovať o tom, či som vôbec hodnotným človekom, či mám vôbec právo sa správať ako človek. ale ja ním som, a preto mám základnú ľudskú požiadavku: byť milovaná.
okolo mňa sa deje toľko hrozných vecí...
už neviem, ako to mám všetko niesť sama. niečo neviditeľné mi rozožiera vnútro. všetky moje city sa chúlia niekde v tmavom kúte a boja sa výjsť von.
a nech si o mne myslíte čo chcete. aj keď mi to nie je jedno, neviem s tým nič urobiť. len sa dívať, ako sa mi smejete, ako sa vyžívate v tom, že som bezmocná.
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
denusqa121
22. 11.novembra 2008 17:48
uuplne ta chapem... sme na tom podobne...
2
Ty si teda trúúúúúúúúba... Si potrebná! JA ŤA POTREBUJEM... aj keď sa tvárim, že nie, neviem, čo by som bez teba robila Kedysi som si nebola istá, kto je mojou najlepšou priateľkou (ty alebo Eva), no keď som sa nad tým zamyslela, došla som k jasnému záveru. TY SI MOJA NAJLEPŠIA PRIATEĽKA... dokonca možno jediná priateľka. A ja svojich priateľov nepotrebujem. Som hnusná a kritická, to viem a často ma to aj mrzí, ale zväčša to nerobím len za zámerom ti ublížiť, ale ti niečo vytknúť, aby si to mohla zmeniť k lepšiemu.. To vieš, tá moja palica... Myslím si, že viem lepšie ako ty, čo je pre teba dobré, aj keď neviem... Odpusť.
A čo sa týka toho, že nie si úspešná... ČO TO TREPEŠ?! Kto z našej triedy niekedy vyhral niečo poriadne? To TY si vyhrala nejakú literárnu súťaž, TY si vyhrala dejepisnú olympiádu a ešte veľa iných vecí... Áno, sú od teba aj lepší, ale tí tu vždy budú. Vždy sa nájde niekto, kto ťa predbehne, pretože keď si najlepší, prestaneš sa snažiť a trénovať a niekto, kto stále drie ťa predbehne... To je proste kolobeh. Snaž sa a s tvojím nadaním aj ty raz budeš najlepšia... Ja tomu verím. Skutočne tomu verím, nech si tvrdí kto chce čo chce...
Mám ťa rada Terka a keď sa okolo teba všetko rúti, tak mi daj vedieť. Nech by som bola na teba v ten deň akokoľvek hnusná, neodmietnem ti pomoc. Nechcem, aby si bola sama, som tu pre teba, Terka...
A čo sa týka toho, že nie si úspešná... ČO TO TREPEŠ?! Kto z našej triedy niekedy vyhral niečo poriadne? To TY si vyhrala nejakú literárnu súťaž, TY si vyhrala dejepisnú olympiádu a ešte veľa iných vecí... Áno, sú od teba aj lepší, ale tí tu vždy budú. Vždy sa nájde niekto, kto ťa predbehne, pretože keď si najlepší, prestaneš sa snažiť a trénovať a niekto, kto stále drie ťa predbehne... To je proste kolobeh. Snaž sa a s tvojím nadaním aj ty raz budeš najlepšia... Ja tomu verím. Skutočne tomu verím, nech si tvrdí kto chce čo chce...
Mám ťa rada Terka a keď sa okolo teba všetko rúti, tak mi daj vedieť. Nech by som bola na teba v ten deň akokoľvek hnusná, neodmietnem ti pomoc. Nechcem, aby si bola sama, som tu pre teba, Terka...
4
No vidíš, ako skvele si to zvládla, stále žiješ, pusa. Aj keď radšej byť sama, ako s debilom a ty sa nie a nie poučiť.
A ja už duplom nie, hlavne, ak sa debila týka aj nejaká príjemná závislosť.
A ja už duplom nie, hlavne, ak sa debila týka aj nejaká príjemná závislosť.
Napíš svoj komentár