Lukáš mal osemnásť rokov keď sa s rodinou prisťahovali do Michaloviec. Veľmi rád hral na gitare. Rodičia z neho nemali veľkú radosť keď priniesol domov polročné vysvedčenie. "Toľko trojok? To čo ma znamenať?" Lukáš len zúfalo pokrčil plecami a ticho odišiel preč z domu. Kráčal ulicou a zamýšľal sa nad zmyslom svojho života. Gitara ho neuživí, tým si bol istý.Sadol si na zastávke na jednu starú lavicu. Nechtiac zakopol o nejakú škatuľu. Nesmelo ju otváral. Mal strach. Uvidel v nej balíček. Pomaličky sa jeho nechty zaborili do baliaceho papiera a s veľkým šuchotom ho nervózne strhal. Látka a v nej niečo zabalené. Nechám to tak alebo dokončím čo som začal? Sám seba sa pýtal. Vzrušujúco hľadel na predmet zabalený v látke vo svojich rukách. Keď...
Veď už do kelu napíš že som to otvoril!
Počkaj nebuď nervózny. Lukáš taký nie je.
Ty nevieš aký je Lukáš, ja som Lukáš. Inak, ešte to dlho budem držať v rukách?!
Počúvaj ma sem, ja som ťa stvoril, ja najlepšie viem aký mam s tebou plán, tak láskavo buď ticho a seď na tej zastávke!
Mám na výber?
Lukáš nemal odvahu pokračovať v prieskume a tak si schoval čo našiel a pokračoval skrz ulicu k najbližšiemu bistru. Oproti nemu kráčalo nejaké dievča. Nemal odvahu sa k nej ozvať aj keď sa v jeho vnútri odohrával nesmierny boj.
Ty ty si čo za autor, veď si zo mňa spravil totálneho sraba. Bal som sa rozbaliť balíček, bál som sa ozvať k dievčaťu. Si videl aká bola pekná. Jasne len čum ďalej do toho monitora a ja budem bez dievčaťa, ach jaj... super.. „autor !!! “
Keď v tom z ničoho nič Lukášovi odpadla ruka.
Ty si taký...
Keď Lukáš v mysli preklínal osud, spoza zákruty vybehlo auta a zrazilo ho. Zomieral pomalou, bolestivou smrťou.
A bol pokoj.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
sa mi páčia dialógy lukáša a autora