a v nej miestnosť iba jedna.
dvaja ľudia tam spolu žijú,
dvaja ľudia tam spolu hnijú.
Ten prvý, ten pri stene,
ten si môže ľahnúť alebo si sadne.
A ten druhý ten môže len sedieť,
alebo z okna civieť.
Druhý človek však nie je sebec,
opisuje prvému každú vec,
všetko čo z okna vidí,
všetko, všetkých ľudí.
Ako sa deti vonku hrajú,
ako sa mamičky prechádzajú,
ako s kočíkmi chodia po parku,
každú novú čiarku,
ako krásne žiari, svieti slnko,
a to všetko vidí cez to okienko.
ako jemný dážď padá na zem,
ako snežia vločky jemné ako sen,
ako si deti stavajú snehuliakov,
s vášňou takou,
skrátka vravel mu aké je to úžasné,
rozprával aké je to prekrásne.
v jednu noc sa niečo stalo,
niečo hrozné sa udialo.
muž pri okne dostal infarkt kričal o pomoc,
všetko mal v rukách druhy on mal moc,
ale závidel mu to okno to čo videl,
je iba jediná cesta to si myslel,
cesta tam je iba ak zomrie,
iba tak sa tam dostane.
Ešte v ten deň ako ho tam našli,
za mužom vedľa steny prišli,
a poslali ho na jeho miesto,
tam kam sa chcel dostať isto.
Hneď sa pozrel z okna a potešil sa za uvidí mrak jemný ako pena,
pozrel sa a uvidel mreže väznice za ktorými bola stena...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár