Bláznivý život... 18.Časť

Večer sedím pred telkou a pozerám voliaky film z nudy. Proste je tu veľká nuda a nič sa tu nedá robiť. Zajtra sa pôjdem prejsť po okolí. Žeby som išla dnes? Dobrý nápad. Postavím sa z gauču. Keď v tom niekto zazvoní. Bratranec s priateľkou niesu doma. A Krišo je v izbe.

Otvorím dvere s v nich stojí dievča. S krátkymi blond vlasmi po plecia a s končeky červenej farby a jagavými zelenými očami. Milo sa na mňa usmeje. Ja sa na ňu zamračím.
„Praješ si? Florián, ani Andrea niesu doma.“
„Nevadí, neprišla som za nimi“odpovie mi.
V tom sa za mňou ozve Krišo.
„To je dobre, to je pre mňa. Poď ďalej Timi“pozve ju Krišo dnu.
„Drbe ti? Nebývaš tu tak nemáš žiadne právo si sem voziť sliepočky!“vybehnem na neho.
Krišo pokrúti hlavou a s tou jeho sliepkou sa začnú rehotať a odídu do izby.

To je už čo? On si k môjmu bratrancovi bude nosiť frajerky? Tak to teda nie. Budem musieť s tím niečo urobiť. Ale problém je v tom, že čo.
Ach. Nič ma nenapadá. Tak aspoň otravovať ich budem.

Vtrhnem im do izby. Sedia pri stole a niečo píšu na papier. Pozrú sa na mňa.
„Musíš otravovať?“opýta sa ma Krišo.
„Musím, frajerky si sem vodiť nebudeš!“
„Nemáš žiadne právo mi rozkazovať čo mám a čo nie!“
„Myslím, že som sa ešte nepredstavila..“začalo dievča.
„Prečo by si sa aj mala? Nezaujíma ma nikto, kto má niečo spoločné s tímto namyslencom!“
„Niesom namyslenec!“
„A čo si to tu píšete za zaľúbené básničky?“
„Skôr pesničky!“zvrieskne Krišo. Postaví sa zo stoličky. Sotí do mňa, tak silno, že sa neudržím na nohách a spadnem na postel. A hneď sa postaví nadomňa. Nakloní sa bližšie a pobozká ma. Jeho frajerka sa len zarehoce.
„Ako vidím máš to snou naozaj ťažké“povie to dievča Krišovi.
„Hej, asi by som ju už mal voliako skrotiť“ zasmejú sa.
„To čo má znamenať?!“ opýtam sa ich.
„Bajka moja milá. Toto je moja sesternica Timea a je to aj Andreina sestra. A Timi toto je Baja“mrkne na ňu okom.
Timea podíde ku mne a podáva mi ruku.
„Rada ťa spoznávam“usmeje sa. Stisnem jej ju, ale nič nepoviem.
„Vyzerá byť voliako zaskočená.“povie Timea Krišovi.
„Všimol som si“
„Tak ju pobozkaj. Ja už pôjdem zajtra to môžeme dorobiť. Majte sa.“
„Tak zajtra. Nazdar.“

„Prepáč“poviem mu po odchode Timei.
„V pohode. Zabavili sme sa.“
„A načom spolu pracujete?“
„Na pesničke. Ona je speváčka v našej kapele.“
„Jáj mohol by si mi dať vypočuť vaše pesničky“
„Dobre. A budeš so mnou chodiť?“
„Nie. Mám chalana.“
„Tak sa s ním rozíď“
„No dobre, ale už mi to pusti!“ Krišo sa postaví z postele. Niečo pokliká na počítači a pustí pesničky. Potom sa vráti naspäť a obíjme ma. Zvalí ma na postel a začne bozkávať.
V izbe je tma a hrá len ich dobrá punková hudba a zrejme naschvál nastavil pesničky tíkajúce sa lásky.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu