Ráno o tretej hodine som sa zobudila v posteli vedľa Kriša. Na jeho ramene som mala hlavu a obaja sme boli nahý. Potichu som sa posadila, odokrila, vyliezla som s postele a obliekla sa. Pomaly otvorila dvere a odišla z izby. Vošla som do kúpelne, kde som sa poriadne osprchovala.

V kuchyni som si z chladničky vybrala mlieko a naliala do pohára. Posadila som sa za stôl a pomaly popíjala.

Začula som v obývačke kroky. Postavila som sa zo stoličky a potichu som sa zakrádala do obývačky. Postava mi bola otočená chrbtom. Pomaly som sa prikradla bližšie a skočila som na postavu v mienke , že to je Krišo. Bola som jej zavesená okolo krku.

„Šibe ti Barbora? Chceš aby som dostal infarkt?!“
„Ehm, prepáč nechcela som“ ospravedlnila som sa bratrancovi a ľahla som si na gauč. Bratranec pobehoval okolo celej obývačky a niečo hľadal. Nachvíľu prestal a prisadol si ku mne.
„Ináč..“ povedal.
„Čo?“ spýtala som sa.
„Nechápem ťa“
„Prečo?“
„Že raz sa s Krištofom hádaš a neznášaš ho a napríklad teraz s ním spíš. Čo je vlastne medzi vami?“
„Ako môžem teraz s ním spať, keď ty sedíš vedľa mňa. Alebo vlastne ty ty ty si Krišo? No tak poď spinkať so mnou.“ A naťahovala som ruky k Floriánovi.
„Hej, hej, hej ukludni sa! Nie som perverzák! Veď vieš ako som to myslel. Keď som prišiel domov s Andreou, tak ste spolu spali“
„Tak bratranček po slovensky rozprávaj, veď vieš aká som tupá!“
„Preto by si mala chodiť do školy!“
„Stým nechoď na mňa!“
„Ako chceš, dobrú noc.“ Povedal a zdvihol sa z gauča.
„Floro a čo si tu hľadal?“ zastavila som ho z otázkou.
„Nič pre maloletých!“
„Už som dosť stará a určite som skúsenejšia než ty!“
„Moja nevyťahuj sa! Môžeš skončiť ako namyslená a nikto ťa nebude chcieť. Dobrú“ a odkráčal do spáľne.

On je smiešny, že ja a namyslená? Nikdy! Alebo, žeby hej? No snáď nie! Ale aj tak som najkrajšia a mna vždy všetci budú chcieť. Keď predsa som in. Nikto iný na mňa nemá.
„Lásko, haló, počuješ ma?!“ drgal do mňa Krišo.
„Och, prepáč, áno!“
„Nad čím si rozmýšlala?“
„Že či som pekná.“
„To si píš, že si. A nielen pekná, ale až prekrásna , že ani oči sa s teba nedajú spustiť. Mal by som si ťa strážiť“
„Krišo kto povedal, že chcem s tebou niečo mať?“
„Ja!“
„To som si mohla myslieť. A pome už spať. Zalez pod paplón.“

Zobudili sme sa až na obed. Hneď sme sa išli najesť a potom som višla do ulíc Belšavy. Namierila som si do to centrál parku. V ktorom sú úzke chodníčky, veľa stromov, zopár preliezok, lavičiek, v strede parku jazero a na kraji urobené miestečko pre skejterov.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár