trochu som ho nalakal,
on sa z postele skotúlal,
z ružovými očami sa na mňa zadíval.
Ostrý výraz v očiach mal,
skoro ma s nimi prebodal,
potom som sa však schopil,
za vlasy som ho chytil.
Po zemi som ho ťahal,
trochu mu boky poudieral,
nesmelo sa na mňa pozrel,
malý vzlik zo mňa višiel.
Po chvíli mu z očí začali tiecť kvapky sĺz,
v tedy som sa zlakol,
pustil som ho a vedľa neho sadol,
udivene som sa na neho pozeral.
On sa ku mňe naklonil,
ja som sa trochu strhol,
v tedy ma pevne objal,
hlavu si položil na moje rameno a plakal.
Lúto mi bolo ružového pantera,
tak som ho tiež objal,
po chrbte som ho potlapkal,
všetko dobre zaželal.
Povedať mi nechel,
prečo on plakal,
zo zeme sa zdvihol,
a do gulí mi kopol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
00wonderamanda
16. 10.októbra 2010 14:06
vobec sa mi to nepaci
Napíš svoj komentár