Smie človek stratiť, čo nikedy nemal?
Odstup pre strach, či pre zdravý rozum
Lepšie, než sledovať celkový zosun
Človeka, čo k nemu časom sa vytvorí puto
Dívať sa na jeho zánik bolí viac ako ľútosť
Nedá sa životu naveky brániť
Darí sa ľudí si nepúšťať k telu
Chceš vážne riskovať? Môžu ťa zraniť
Neviem byť v bubline, opúšťam celu
Neisto búram múr, čo ma mal ochrániť
Serem ja na rozum, takto sa nedá žiť
Keď si ma zbadal v dverách stáť
Deň mal celkom inú chuť
Na pohľad, čo si mal jedine pri mne snáď
Nedá sa naveky zabudnúť
V očiach si mal slzy, keď chystala som sa preč
Preklínal minulosť, čo nešla vrátiť späť
Tužil si vrátiť čas, vidieť to vo mne rásť
Čo na tvoj obraz mení sa nevediac
Že jeden deň môže naveky zničiť nás
Jeden deň, ktorý tiež mne dávaš za vinu
Nikdy si nehľadal u seba príčinu
Slzy v tvojich očiach hnevom potláčaš
Minulosť nesmie ti v živote prekážať
Zadus sa skurvenou pýchou viac
Nebudem dúfať v to, že sa to zmení raz
Neverím, že som sa mohla až tak strašne zmýliť
Posledné vety sa pod kožu vryli
Myšlienky, ktorými žiješ fakt berú dych, oci
Niet divu, že mi viac nevieš pozrieť do očí
Hrdo si zabodol nôž rovno do chrbta
Víťazným pohľadom dovŕšil dielo
Elegantne predo mnou charakter rozdupal
Zdvihol sa od stola, dal mi bozk na čelo
Odíde-stáva sa, no väčšina fotrov
Nečaká na to až 18 rokov
Chcel si byť so mnou, nikoho nemáš viac
Hluchý si pre pýchu, s klapkami na očiach
Statil si jediné, čo malo cenu
Oporu do zlých dní-mňa svoju dcéru
(12.november 2009)
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár