Prišiel deň … povedal mi, že ľúbi ma …
V tom dni som bola hrdá, mladá, krásna a iba jeho …
A v hlave stále krútilo sa mi … ,, ľúbi ma, ľúbi ma, ľúbi ma ...“
Ja som tomu verila …
… oddane verila …
Myslela som, že šťastie ma našlo …
… konečne našlo …
No o chvíľu zistila som, že aj keď mi povedal, že ľúbi ma … a voľná som ako vták...
...zabudol dodať, že navždy bude tak...
Prestala som veriť láske … krutej a bezcitnej
Zaprela som šťastie … klamné a kruté
Odhodila som okuliare … podšité kožušinou
Otvorila som oči... dovtedy zahmlené
A začala som uznávať realitu … vernú, krutú, bezcitnú... proste realitu
v krvi rum
Sedím tu. A celkom sama.
Sedím tu, pozerám tam a …
Vidím Teba, Tvoje oči.
Vidím seba, v strede noci.
Pozerám sa na náš obraz,
nie na obraz, to je odraz.
Odraz nás dvoch z noci temnej.
Tvoje ruky na mne, nahej.
Tichá voda, slastný šum.
Nahé telá v krvi rum.
Jemný ston a rýchly tep.
Bol to ON a ja len terč.
Neviem ako, zasiahol stred.
Nemohla som už ísť viac vpred.
Chcela som len v teple byť.
Nahé telo zahaliť.
Moje telo padlo na dno.
Aj tak mi to bolo jedno.
Chcela som len zomrieť muž,
ale zrazu prišiel niekto. Povedal ,, NUŽ … „
a vytiahol ma z vody chladnej.
Zahalil do noci mladej.
Prekrásne ho hrialo telo.
Dušou mi teplo len preletelo.
Pozrela som hore naňho.
Povedal mi, že ešte môžem žiť preňho.
Zahojil mi ranu v hrudi.
Povedal mi, že ho nudí.
Tento život bez lásky.
Že ho nudia tie krásky.
Ony sú len krásne telom.
Ich city sa rovnajú kameňom.
Chcel by mať len niekoho rád.
Vždy ho však čakal len tvrdý pád.
Zrazu som však zistila,
že som sa zaľúbila.
Kvety boli zrazu krajšie,
vône boli ešte smelšie.
Mračná v jasno zmenili sa
a naše pery spojili sa.
Bol to pocit prekrásny.
Boli sme už hneď jasný.
Tento život je len náš
a len ty ho v rukách máš.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.